Nas posledny den v skole sme sa rozhodli, ze vyuzijeme "darceky" z firmy (uz spominane krabice plne jedla a pitia) vo vseobecny prospech. A tak sme do skoly zobrali 2 flase Ballentine (whisky) - jednu pre nasho ucitela, Mariana, ktory to s nami vydrzal 4 tyzdne; a jednu pre nasich spoluziakov, pricom sme si spolocne pripili. Potom sme isli vsetci spolu do restauracie na vinko a typicku spanielsku jamon serrano (teda susenu sunku). Tam sme pozvali zopar ludi k nam na byt vecer, aby sme zlikvidovali aj ostatne flase, ktore sme sa rozhodli nebrat domov (hlavne whisky). Nakoniec sa to zvrtlo tak, ze k nam boli pozvani vsetci....nuz super, chystame party pre 13 ludi. Tak sme teda urobili bowle, dali sme chladit flase, trosku sme preformovali nabytok.... a to najpodstatnejsie, spolu s Miu (nasa spoluziacka z Korei) sme spolu podla nasho noveho receptu urobili baklazan s medom (spominala som ho v prispevku o jedle). a viete co? na tretikrat sa nielen ze podaril, bol vynikajuci :-)).
Na nasledujucom obrazku... z lava: Angela (francuzsko), Mariko (japonsko; nasa spolubyvajuca v spodnom pradle), Eriko (Japonsko); Miu (J. Korea); Evka (Slovensko); si spolu vychutnávajú okrem inych dobrot aj nase baklazany :-)
Miu dokonca doniesla aj pripravene Korejske tradicne jedlo, Eriko (nasa druha japonska spoluziacka) spolu so svojou spolubyvajucou pripravili salat, ktory sme dojedali este dva dni. Na druhej strane, nasa "milovana spolubyvajuca" Mariko z japonska sa nam starala o eroticky podton...cely cas sa tam totiz premavala v spodnom pradle. Ale Mariko hadam vyclenim zvlastny prispevok, svojim spravanim si o to koleduje :-)
Nebudem tu opisovat detaily party.... podstatne je, ze nas tu bolo vela, bola sranda, neboli sme hlucni a ze sa nam konecne podarilo urobit baklazan s medom.
Spolu sme sa zisli v takomto zlozeni krajin:
Slovensko: 3
Nemecko: 4
Svajciarsko: 1
Francuzsko: 1
Belgicko: 1
Japonsko: 2
Juzna Korea: 1
A viete co? Tej whisky sa nakoniec nikto nedotkol....takze na chladnicke sa nam stale tkvie flasa Ballentine-ky. Avsak, uz nie je nedotknuta. V nedelu vecer sme ju s Misou otvorili aby sme si pripravili "medicinu" podla receptu nasho profesora - horucu whisky s medom (nas imunitny system totiz prehral boj s bacilami a trosku sme chore). Myslim, ze nikdy viac to skusat nebudem....je to odporne. Ale mozno to aj trosku pomohlo, takzko povedat. neviem totiz, ci by som sa na druhy den rano citila bez nej horsie.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
2 komentáre:
hehe pivet ty tu Mariko nemas velmi v laske co?
no, hoci som uz doma... na Mariko si chystam zvlastny prispevok....je to krasny priklad hranic kulturnej citlivosti a zaroven jeden z dovodov toho, ze som sa velmi tesila domov :-)
Zverejnenie komentára