Španielske zápisky / 11. Nová posila na byte

Nasa spolubyvajuca Katrina z nemecka sa vratila domov v sobotu. Stravila s nami teda pekne 2 tyzdne, pocas ktorych sme sa dost spoznali - nuz, bola sranda. Kazdopadne, po tom, co v sobotu odisla nas byt sa zrazu zdal byt akysi prazdny...nuz, nie nadlho:-))

V utorok, ked sme sa vratili po praci, cakalo nas prekvapenie. V kuchyni stala akasi zena.... chvilku sme na seba pozerali, potom sme sa odhodlali sa jej opytat, co tu robi. Jej odpoved nas zarazila: "ja tu upratujem"... tak predsa len nas skola (ktora nam byt prenajima) prekvapila.... konecne upratovacka. Je sice pravda, ze ju nepotrebujeme, pratame si sami, ale fakt, ze nam prisla popratat nas potesil. chvilku sme sa rozpravali, pripadala nam celkom sympaticka. Komunikacia nebola tazka....teta pochadzala z Ukrajiny :-). V spanielsku pracuje uz 6 rokov a citi sa tu celkom dobre. Na nasu otazku, preco pracuje v Spanielsku nas svojou odlahcujucou odpovedou rozosmiala: "A co, v Spanielsku su vari ine mierdy ako na ukrajine?". Pre tych, co nevedie, mierda znamena po spanielsky "hovno".
Od nej sme sa dozvedeli, ze k nam pride nova spolubyvajuca....vraj z Japonska. Nuz teda dobre. Uvarili sme si veceru (mimochodom, ten vecer sme spolu s kolegom Juliom u nas varili tortillu, jedno z tradicnych spanielskych jedal) a trosku sme kecali a popijali. Pred polnocou konecne prisla. V tenuckych satockach a v bielych cizmickach, ktore vyzerali ako vcelie ule z kozmu na jej holych nozkach, vobec nevyzerala, ze prisla z Japonska.
Kazdopadne, prvy dojem nas sklamal. Je to fakt Japonka a vola sa Mariko. Je celkom mila a na to, ze ma 29 rokov vyzera velmi mladucko. Asi preto, ze (ako nam ona sama prezradila) poslednych 6 rokov po skole je doma a nic nerobi, lebo ju nic nebavi :-)). Takze vlastne kto nema starosti, nestarne...
Takze teraz mame na byte veselsie, rozpravame sa spolu len po spanielsky, takze mame prilezitost si dobre precvicit to, co sa naucime v skole. Mimochodom, je velmi ukecana a rozprava sa s nou velmi dobre....hadam nas nauci pripravovat susi alebo nieco Japonske :-))

Vo stvrtok sme spolu isli do skoly. Mariko vytiahla kratucku suknicku, takze polovica robotnikov na ulici cestou do skoly na nu popiskovalo. Nuz, asi starnem, pretoze ja som sa v tom momene citila trosku trapne a dost neatraktivne pri nej :-)). Inak stale je doma, nieco si perie, spi pri zapnutom svetle a nikdy nezatvara dvere ani nezhasina za sebou svetlo. Takze si len mozte predstavit, kolko energie sa zbytocne minie. To utle ziena ma teda riadnu spotrebu.
Juj, a dnes prvykrat jedla sosovicovu polievku, ktoru sme vcera navarili. Tak ma potesilo, ked som videla, ako velmi jej chuti. Nuz, Mariko s nami bude byvat pravdepodobne az do konca nasho pobytu, takze urcite s nou este co - to zazijeme.