Rumunské zápisky / 5. Na čom tu vlastne pracujem

Zamerom mojej cesty tu, do Konstatny bola staz cez AIESEC. A tak sonm prijala ponuku, a do polovice marca 2008 stazujem na Prefekture okresu Konstanta, konkretne na Oddeleni Europskej Integracie. Ulohou tohto oddelenia je okrem mnozstva inych zalezitosti aj:
- Diseminacia aktualnych informacii z EU urovne na lokalnej urovni
- Spristupnenie informacii o moznostiach financovania prostrednictvom programov a fondov EU pre obce a mesta v kraji a okrese
- Pomoc pri ziadostiach o financnu podporu/grant z EU programov a fondov.

Nuz a mojou hlavnou ulohou je najma bod c. 3. Teda mojou cielom je napisat zopar projektov pre miestne radnice a pomoct tak regionu Dobrodgea, v ktorom sa Konstanta nachadza. Samozrejme, okrem toho mam viacero inych vedlajsich uloh, ako napr. zopar treningov pre radnice, napisat guide o aplikovani na EU fondy a podobne. Kazdopadne tato staz bude pre mna velkym prinosom a tesim sa, ze sa mi ju podarilo najst a ze som tu. O dva mesiace Vam potom napisem, co sa mi podarilo...

obr.: oddelenie Europskej integracie spolu so svojou Slovenskou posilou (teda mnou).

Pracujem v celkom prijemnom kolektive. Nase oddelenie Europskej integracie pozostava z spolu zo 6-ich ludi, v ratane mna. Ja so sefkou, Elenou, sedim v jej kancelarii, takze sme trosku separovany. Nie ze by mi to vadilo, prave naopak...ona (okrem kolegu - jedineho chlapa na oddeleni) je jedina, ktora sa nezdraha rozpravat po anglicky. Je velmi mila a v kancli sa vieme aj celkom slusne zabavit a zavtipkovat. Ostatni kolegovia sedia v kancelarii na opacnej strane chodby. S kazdym z nich sa viem celkom slusne porozpravat po anglicky. Avsak akonahle sme vsetci spolu, tu neplati pravidlo, ze v pritomnosti zahranicneho cloveka sa rozprava po anglicky. Tu plati pravidlo, ze po anglicky sa rozprava len SO zahranicnym (teda so mnou). Takze akonahle je vseobecna diskusia (ako napriklad raz na posedeni u nas v kancelarii pri prilezitosti kolegovych narodenin), panuje tu vylucne rumuncina. Ked ma to prestane bavit ...alebo ked dojdu pistacie, pripadne ine obcestvenie :-)...na demonstraciu si presadnem za moj pocitac. Na jednej strane kolegov chapem, ze sa chcu zabavit v svojom jazyku, na druhej strane som zvyknuta na AIESEC styl - a teda ak sa v spolocnosti nachadza nieSlovak, automaticky cela konverzacia je vedena v anglictine. Nuz...aspon mam viac sancu pochytit nieco z miestneho jazyka. Ale spat k praci. Moja (teda sefkina) kancelaria sice nie je nobl zariadena, zato je drevena a teda velmi utulna a mne sa v nej velmi prijemne pracuje. Dokonca mame so sefkou vlastne WC a kuchynku. Samotna budova, kde sa nachadzame nesluzi len pre Prefekturu, ale pre dalsie 2 okresne institucie. Budova je situovana na okraji archeologickeho parku v meste hned medzi historickym a obchodnym centrom mesta. Takze som vlastne v centre diania, v centre mesta. Zaroven prechadza mensimi vylepseniami - v tomto obdobi nam totiz vsade menia dvere. Hmm, aspon to bude vyzerat trosku reprezentativnejsie a budem mat aj vlastny kluc od kancelarie.

Zaujimave na mojom prichadzani do prace je prave vstup do budovy. Kedze budova je osidlena troma roznymi instituciami, logicky ma aj 3 halvne vchody - kazdy z inej strany budovy. Avsak chodby su medzi sebou z vacsej casti prepojene. Ked sa rozhodnem vojst priamo vchodom na Prefekturu, ocitnem sa zoci-voci dvom uniformovanym mladikom, ktori ma nemozu pustit dalej (napriek tomu, ze tam pracujem - asi preto,ze som cudzinec), kym ma nevyzdvihne na brane bud sefka, alebo niekto z kolegov. Po niekolkych dnoch ma to prestalo takto bavit a tak som zacala vchadzat vchodom pre verejnost, ktory zaroven sluzi aj ako hlavny vchod pre okresny urad. Tam len odbocim doprava, prejdem cez chodbu a ocitnem sa opat pri tych istych straznikoch...lenze uz som dnu a tym padom ma nekontroluju. Nasa kancelaria sa totiz nachadza hned za rohom vratnice a tak akokolvek vojdem, stale musim prejst okolo uniformovanych mladikov. Nuz, zvlastny system...ale paci sa mi :-). Co uz...mozno, ze ti pani su tam fakt len na paradu :-). Vlastne nie, este maju jednu funkciu co som si vsimla...reguluju parkovanie na parkovisku a strazia, aby sa cez zavory nepresmykol nejaky tu nezamestnany...a potom piskaju a kricia. Co kricia, to este nerozumiem...hlavne, ze sa nenudia.

Viac fotiek z kancelarie najdete tu.

Rumunské zápisky / 4. Taký obyčajný deň

Ani som sa nenazdala a uz som v tejto krajine, zvanej Rumunsko 2 tyzdne. Ono to vlastne nie je az tak vela....ale ked si uvedomim, ze este raz tolko a budem v polovici mojej staze... Nie ze by sa mi to kratilo, prave naopak, prave sa to rozbieha. Tak som sa rozhodla opisat taky moj obycajny, zatial nudny den, ktory vyzera viacmenej tak isto ako ten den predtym...a pravdpodobne aj ten nasledujuci.
Rano sa zobudzam o 7.00 (miestneho casu :-)), kym sa vytrepem z postele...tak 7:45 si zacnem chystat ranajky, uvarim si kavicku a cajik. o 8.30 odchadzam z domu. Zastavku mam hned oproti vchodovej brane do bytovky, takze vela kazdodenneho chodenia mi tu nehrozi. O 9.00 (plus - minus, zavisi od dopravy) pridem do prace. Pracujem, pracujem....potom sa tak len chvilku tvarim...a potom ideme s kolegami na obed no miestneho bufetu - mimochodom, dost draheho, ked si porovnam ceny v zavodnych jedalnach u nas. V praci koncim o 16:30. Medzitym sa snazim zohnat niekoho, kto ma vecer volno, s kym sa da skocit na kavicku, alebo pivecko....nuz, zatial AIESECari tvrdo pracuju na skuskach, takze sa vacsinou poberiem z prace domov, kde si potom este studujem materialy do prace a pozriem nejaky film... Nuz, to je cely den. Nuda, vsak? Pytate sa...a preco teda nejdem aspon nakupovat, ked su vsade vypredaje? Nuz, odpoved je...a co ja vam viem? Nejak nemam chut bludit sama po obchodoch, obzvlast ked mam vsetko, co zatial potrebujem. Ale zaciatkom februara ma do Konstanty dojst dalsia AIESEC stazistka z Nemecka, tak to uz budem mat hadam partacku na spolocne vecere. Ale nestazujem sa zatial, tieto dva tyzdne mam aspon oddych a klud. A ked mam veelmi velku chut niekam ist, tak sa idem prejst...aj ked, vonku je dost blato, takze ani z prechadzok velke potesenie nie je. Nuz...uz viem preco mi kazdy vravi, ze som mala prist radsej v lete... ale ja na to stale odpoviem:"ved vy sa len nebojte,...Ja sa sem este vratim :-)".

Rumunske zapisky / 3. Biela belsia, krajina cistejsia

Asi tyzden pred mojim prichodom sa Rumunskom prehnala mensia snehova kalamita, co teda riadne ovplyvnuje moje prve dojmy. Uz v Bukuresti, ked sme kvoli hmle museli pristat na druhom letisku mi bolo jasne, ze asi si chvilku pockam kym sa budem moct pozriet na Rumunsko. A veru, mala som pravdu. Som tu uz stvrty den a nevidela som nic. Nie ze by som nikde nechodila, ale je tu pernamentna hmla. Este aj cesta vlakom do Constanty bola neprekonatelne nudna...chvalabohu, ze som bola riadne unavena. Totiz pri pohlade von oknom sa naskytal sice krasny, ale nudny pohlad vsadepritomnej snehovej belosti. Ako keby sa Rumunskom prevalila vlna Vanishu (alebo Persilu, ci Tixu). Vsetko bolo od hlavy po paty zahalene v snehu. Kazdy konarik bol obaleny aspon 2cm vrstvou periny. Krasny pohlad.
Teraz, s niekolkodnovym odstupom to uz nie je take pekne. Hmla sice ostala (takze doteraz nemam z mesta ani jednu fotku), ale sneh sa zacal topit. Takze aj ked sa vyberiem niekam, jediny smer, kam sa mozem pozerat je ... pod nohy. Spinave mlaky totiz striedaju stale neroztopeny klzky lad a tak je teda co robit, aby som presla ulicou.
Samotne mesto na mna zatial nezaposobilo. Ako aj vravia miestni, asi som radsej mala prist v lete.... Nuz, este mam cas sa o tom presvedcit. Spinave ulice, otrasne cesty, smutne stare budovy.... to je vsetko, co zatial o tomto meste viem. Avsak kazdu chvilu sa chystam zahryznut do spoznavania, takze verim v zlepsenie mojich dojmov. Zatial asi jedina vec, ktora ma prekvapila negativne (vsetko ostatne som totiz cakala) je velke mnozstvo tulavych psov. Su proste vsade. Majitelia obchodov im pred vchod davaju kartony, aby sa aspon na chvilu mali kde zlozit. Nuz, kazda krajina ma svoje specifika...

Rumunske zapisky / 2. Ako byvam

Mam prenajatu izbu v byte u jednej starsej pani (jej meno je Tori). Vlastne pani teraz byva v obyvacke, ktora je od zvysku izby oddelena len pultom. Ja byvam v nadhernej modrej spalni s bielym nabytkom a s postelou ako letisko. Nadhera. Teta Tori nevie po anglicky, takze sa dorozumievame rukami nohami a vselijak inak, ale rozumieme si. Tori ma vraj 45 rokov a predpokladam, ze je na invalidnom dochodku, preto jej kazda korunka navyse padne vhod. Je to velka zena (myslim to doslova) s velkym srdcom, je velmi mila a uzasne vari. Ked nieco navari, ponukne ma a na oplatku, ked varim ja, navarim pre dvoch. Samotny byt nie je priamo v centre. Je asi 20 minut autobusom od centra. Avsak autobusovu zastavku mam priamo pred vchodom a autobus c. 5 ma odvezie priamo do centra a do prace. Po ceste mam 3 velke nakupne strediska, takze sa tesim, az si najdem cas na nakupy. Zatial som mala problem s ubytovanim len 1 krat. Konkretne druhu noc (ostala som s aiesecarmi dlhsie v meste na pivo a tak som nestihla posledny autobus) som prisla asi o 3 rano. Bohuzial, v ten den menili zamok na brane, teda moj kluc nepasoval a tak som sa nevedela dostat dnu. Zvonceky nie su na meno, ale treba vytukat cislo bytu (ktore som vtedy samozrejme nevedela), a tak som isla spat k Ervinovi (AIESECar, ktory ma bol odprevadit), ktory ma prazdny byt po starych rodicoch. Rano som sla na byt a dospala som prebdenu noc :-)). Teraz sa to vsak uz nemoze stat, teta Tori mi totiz dala kod ktorym sa odomyka brana...A tak sa tesim na nase dalsie spolunazivanie

Viac fotiek z mojho docasneho byvania mozete najst tu.

Rumunske zapisky / 1. Cesta

Zaciatok roka 2008 mi "vysiel" viacmenej cestovne. 14.januara sa mi totiz zacala dvojmesacna staz na prefekture v Rumunskom meste Constanta, ktoru som si nasla prostrednictvom studentskej organizacie AIESEC, kde som pocas studia posobila.
Ale zacnem pekne od zaciatku. Aby som sa pred nastupom do prace zzila s prostredim, rozhodla som sa prist do tohto primorskeho mesta v piatok vecer, teda 3 dni pred zaciatkom staze. Cesta bola mierne komplikovana:
Kosice - Bratislava / lietadlo v stvrtok vecer
Bratislava - Vieden / auto v stvrtok vecer
Vieden - Bukurest / lietadlo v piatok rano
Bukurest - Constanta / vlak v piatok poobede
Do Constanty som dorazila v piatok o siedmej vecer, teda presne 24 hodin po tom, ako som opustila byt v Kosiciach. Mimochodom, pre odporucanie, ak by nahodou niekto z Vas cestoval z Bukuresti do Constanty, nikdy nechodte vlakom. Cesta totiz trva 5 hodin, pricom tieto mesta su od seba vzdialene len 225 km. Ale vzhladom na miestne pocasie som volila tuto alternativu....aspon som sa po ceste trosku vyspala. Totiz na stanici v Constante ma cakalo nadherne prekvapenie. AIESECari v pocte asi 20 kusov, s obrovskou AIESEC vlajkou a s chlebom a solou.... Nuz, co Vam poviem. V tom momente som sa citila ako superstar. Ludia okolo mna sa zacali hemzit, predstavovat sa jeden za druhym, ako keby som mala sancu niekoho si zapamatat.... Nuz, nemala som a tak doteraz zatial len tapam v ich menach. Po krasnom zvitani ma zaniesli na miesto, kde budem pocas staze byvat, dali sme si este varene vinko a nechali ma spat... Prichod som mala uspesne za sebou... huraa do spoznavania krajiny.