Ani som sa nenazdala a uz som v tejto krajine, zvanej Rumunsko 2 tyzdne. Ono to vlastne nie je az tak vela....ale ked si uvedomim, ze este raz tolko a budem v polovici mojej staze... Nie ze by sa mi to kratilo, prave naopak, prave sa to rozbieha. Tak som sa rozhodla opisat taky moj obycajny, zatial nudny den, ktory vyzera viacmenej tak isto ako ten den predtym...a pravdpodobne aj ten nasledujuci.
Rano sa zobudzam o 7.00 (miestneho casu :-)), kym sa vytrepem z postele...tak 7:45 si zacnem chystat ranajky, uvarim si kavicku a cajik. o 8.30 odchadzam z domu. Zastavku mam hned oproti vchodovej brane do bytovky, takze vela kazdodenneho chodenia mi tu nehrozi. O 9.00 (plus - minus, zavisi od dopravy) pridem do prace. Pracujem, pracujem....potom sa tak len chvilku tvarim...a potom ideme s kolegami na obed no miestneho bufetu - mimochodom, dost draheho, ked si porovnam ceny v zavodnych jedalnach u nas. V praci koncim o 16:30. Medzitym sa snazim zohnat niekoho, kto ma vecer volno, s kym sa da skocit na kavicku, alebo pivecko....nuz, zatial AIESECari tvrdo pracuju na skuskach, takze sa vacsinou poberiem z prace domov, kde si potom este studujem materialy do prace a pozriem nejaky film... Nuz, to je cely den. Nuda, vsak? Pytate sa...a preco teda nejdem aspon nakupovat, ked su vsade vypredaje? Nuz, odpoved je...a co ja vam viem? Nejak nemam chut bludit sama po obchodoch, obzvlast ked mam vsetko, co zatial potrebujem. Ale zaciatkom februara ma do Konstanty dojst dalsia AIESEC stazistka z Nemecka, tak to uz budem mat hadam partacku na spolocne vecere. Ale nestazujem sa zatial, tieto dva tyzdne mam aspon oddych a klud. A ked mam veelmi velku chut niekam ist, tak sa idem prejst...aj ked, vonku je dost blato, takze ani z prechadzok velke potesenie nie je. Nuz...uz viem preco mi kazdy vravi, ze som mala prist radsej v lete... ale ja na to stale odpoviem:"ved vy sa len nebojte,...Ja sa sem este vratim :-)".
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára