Asi tyzden pred mojim prichodom sa Rumunskom prehnala mensia snehova kalamita, co teda riadne ovplyvnuje moje prve dojmy. Uz v Bukuresti, ked sme kvoli hmle museli pristat na druhom letisku mi bolo jasne, ze asi si chvilku pockam kym sa budem moct pozriet na Rumunsko. A veru, mala som pravdu. Som tu uz stvrty den a nevidela som nic. Nie ze by som nikde nechodila, ale je tu pernamentna hmla. Este aj cesta vlakom do Constanty bola neprekonatelne nudna...chvalabohu, ze som bola riadne unavena. Totiz pri pohlade von oknom sa naskytal sice krasny, ale nudny pohlad vsadepritomnej snehovej belosti. Ako keby sa Rumunskom prevalila vlna Vanishu (alebo Persilu, ci Tixu). Vsetko bolo od hlavy po paty zahalene v snehu. Kazdy konarik bol obaleny aspon 2cm vrstvou periny. Krasny pohlad.
Teraz, s niekolkodnovym odstupom to uz nie je take pekne. Hmla sice ostala (takze doteraz nemam z mesta ani jednu fotku), ale sneh sa zacal topit. Takze aj ked sa vyberiem niekam, jediny smer, kam sa mozem pozerat je ... pod nohy. Spinave mlaky totiz striedaju stale neroztopeny klzky lad a tak je teda co robit, aby som presla ulicou.
Samotne mesto na mna zatial nezaposobilo. Ako aj vravia miestni, asi som radsej mala prist v lete.... Nuz, este mam cas sa o tom presvedcit. Spinave ulice, otrasne cesty, smutne stare budovy.... to je vsetko, co zatial o tomto meste viem. Avsak kazdu chvilu sa chystam zahryznut do spoznavania, takze verim v zlepsenie mojich dojmov. Zatial asi jedina vec, ktora ma prekvapila negativne (vsetko ostatne som totiz cakala) je velke mnozstvo tulavych psov. Su proste vsade. Majitelia obchodov im pred vchod davaju kartony, aby sa aspon na chvilu mali kde zlozit. Nuz, kazda krajina ma svoje specifika...
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára