sobota, marca 22, 2008

Rumunské zápisky / 18. Čo všetko som v Rumunsku ochutnala

SARMALE
Je to vlastne naša plnená kapusta. Samozrejme, receptúra sa mierne líši od regiónu k regiónu, od dverí k dverám....vlastne tak ako u nás. Väčšinou sa podáva s mamaligou (kukuričná kaša, ktorá nahrádza zemiaky, prípadne iné prílohy). Čo ma však prekvapilo je, že sarmale sa zvykne robiť nie len ako plnená kapusta, ale aj ako plnené hroznové listy. Je to síce zvonku trošku zelené, ale je to taktiež veľmi chutné.

ţuică (čítaj "cvika")
Nuž, tak to je vlastne takmer ako naša slivovica...V tradičných rumunských reštauráciách si môžete objednať aj varenú tuicu (ţuică fiert), ktorá sa okorení, ochutí (neviem čím všetkým, ale je to super) podobne ako varené víno. Je to fakt pochúťka.

Coliva
Spomienkový koláčový puding pre pozostalých ... podáva sa na kar, 40 dní po pohrebe a potom každé tri mesiace až do prvého výročia úmrtia (alebo pohrebu).
obsahuje: krúpy (alebo pšeničné klíčky), ktoré sa nechajú napučať vo vode, potom sa uvaria v sladkej vode, pridajú sa orechy a dochuti sa (napr. rumovou aromou)... na povrchu sa ozdobí cukríkmi a čokoládou (väčšinou v tvare kríža).

Poale´n brau
Koláč pochádzajúci z moldavského regiónu Rumunska. Je to kysnutý koláč plnený tvarohom a slaným syrom (teda tieto dva druhy syra sú zmiešané). Napriek zvláštnej chuti slaného a sladkého zároveň je to výborná pochúťka. Postup prípravy tohto koláča som zverejnila už dávnejšie aj s fotodokumentáciou.

Mamaliga
Nuž, tak to je prosím pekne kukuričná kaša. Taká, ako ju zvykneme robiť aj u nás. Nám ju mamka zvyčajne podávala na spôsob krupice - teda s cukrom a poliatu roztopeným maslom. Tu mamaliga nahrádza prílohu k jedlu. Teda plne nahrádza zemiaky, ryžu alebo chlieb.

Ciorba (čítaj "čorba") versus supa
Nuž, obe výrazy patria polievke. Rozdiel je v tom, že ciorba je druh polievky na kyslo...teda akákoľvek polievka, kde sa pridáva aspoň kúsok octu (teda aspoň tak mi to bolo vysvetlené). Zatiaľ všetky polievky čo som chutnala boli výborné. Najviac mi však lahodí ciorba de pui a la Greco (teda kuracia čorba na grécky spôsob). Je to biele, s kúskami kuracieho mäsa a drobne nakrájanou zeleninou a kôprom. Mňam ;).

Chlieb
Vynikajúci. A rumuni ho vedia patrične oceniť. Jedia ho totiž takmer ku každému jedlu (niekedy aj k rezňu s hranolkami).

Placinta cu brinza
Moze byt nieco slane a sladke zaroven?
Je to v podstate tvarohový koláč, ktorý ale neobsahuje len tvaroh... buď sú v ňom zmiešané dva druhy syra (slaný a sladký syr), alebo je slaný syr zmiešaný z cukrom. Každopádne, keď ho ochutnáte nenechajte sa zmiasť. Vaše chuťové kanáliky Vás neklamú... je slaný aj sladký ;)A nenechajte sa zmiasť brinzou (to je rumunský názov pre bryndzu) - nebojte sa, ich brinza nie je úplne ako naša bryndza, pre nich je to myslím všeobecné pomenovanie pre jeden druh syrov.

Cozonac
Je to tradičný sladý koláč z kysnutého cesta, s jemnou kakaovou plnkou, hrozienkami a kúskami želé.....V Rumunsku a Bulharsku sa tradične pripravuje na veľké Sviatky, teda počas Vianoc a Veľkej noci. Nie je však problém kúpiť ho v pekárni aj vo všedný deň.

Pomelo
Nuž, to nie je typicky rumunské...vlastne ani neviem kde to rastie. Je to totiž ovocie a nikdy predtým som ho nikde nevidela. Na prvý pohľad vyzerá ako nafúknutý grefruit....je to obrovský citrusový plod. A viete čo? Je fakt skvelý...mňam. Budem sa musieť poobzerať, či niečo také nenájdem aj na Slovensku.

štvrtok, marca 06, 2008

Rumunské zápisky /17. Martisor

Martisor je tradičný spôsob oslavy príchodu jari v Rumunsku, Bulharsku a Moldavsku.
Celý tento sviatok sa teda prejavuje ako oslava jari. A to veľmi pekným spôsobom. Proste je to ako predoslava medzinárodného dňa žien, ktorý sa v tejto krajine berie fakt vážne. (Dokonca máme veľkú firemnú párty, ktorú usporadúva sám prefekt na počesť žien...mužom vstup zakázaný ;)).
Ale späť k Martisoru. V podstate ženy sú v tento deň obdarúvavané nielen kvetmi (ktoré nie sú povinné) ale hlavne špeciálnymi martisormi. Teda maličkými talizmanikmi na červeno-bielej šnúrke, ktoré každá žena má nosiť asi 10 dní (väčšinou pripnuté na oblečení).
Toto je starý zvyk a pôvodne bol určený ako pre ženy, tak aj pre mužov. Hovorilo sa, že ten, kto nosí červeno-biely motúzik bude počas nasledovného roka silný a zdravý.

Ja som dostala as 4 takéto Martisory, z ktorých 2 poctivo nosím na ruke a zvyšné som si zavesila na batoh. To som ale ešte na tom dobre. Maike, ktorá pracuje ako učiteľka na strednej škole ich totiž od svojich študentov "vyfasovala" asi 40... mali by ste vidieť jej batoh, hehe. Nuž, je pekné byť učiteľkou.
Každopádne, začínam si uvedomovať, že ženy majú fakt viac sviatkov ako muži, teda aspoň v rumunsku určite. V piatok (teda pred 1. marcom) všetky ženy dostali kvety (od prefekta) a pol dňa voľno. Týždeň na to, teda na MDŽ prefekt organizuje párty v jednom z hotelov v Mamaii, ktorá sa začína o jednej. Teda, opäť pol dňa voľno a k tomu jedlo zadarmo...
A že ženy sú diskriminované ;).

Rumunské zápisky / 16. Príbehy o Vladovi Draculovi

O Vladovi Draculovi sa traduje niekoľko príbehov, ktoré súvisia s jeho spravodlivosťou, krutosťou a politikou.
Takmer každá literatúra o ňom obsahuje aspoň niekoľko z nich:
(tento článok je pôvodne publikovaný tuto: http://www.donlinke.com/drakula/vlad.htm. Ja som ho len preložila).


Zlatý pohár
Vlad Dracula bol povestný vo svojej krajine tým, že poriadok a čstnosť vyžadoval riadne divokými a krutými metódami.
Zlodeji sa len zriedka odvážili praktizovať ich "remeslo" na jeho území, keďže vedeli, že na každého, koho dolapí, čaká kôl. Aby Vlad ukázal, ako dobre jeho zákony a jeho vôľa fungujú, nechal pri verejnej studni zlatý pohár. Ktokoľvek chcel, mohol sa z neho napiť, avšak nikto ho nesmel odniesť. A ani neodniesol.

Upálenie chorých a chudobných
Vlad Dracula bol znepokojený tým, že nie všetci poddaní jeho poddaní pracujú a neprispievajú tak k všeobecnému prospechu a blahobytu. Raz sa zmienil, že počet chudobných, tulákov, žobrákov a mrzákov v jeho krajine je príliš vysoký. Následne na to pozval všetkých chudákov a chorých z Valašska do Tirgovista na veľkú hostinu tvrdiac, že v jeho krajine nikto nesmie byť hladný. Keď chudáci a mrzáci prišli do mesta, usadili ich vo veľkej sieni, kde na nich čakala skvostná hostina. Hostia jedli a pili do neskorého večera. Potom sa objavil sám Vlad a opýtal sa ich: "Čo by ste si ešte priali? Chcete byť bez starostí, bez pocitu že Vám niečo na tomto svete chýba?" Keď všetci odpovedali pozitívne, Vlad prikázal zadebniť sieň a zapáliť ju. Nikto neunikol plameňom. Vlad vysvetlil svoje počíňanie svojim bojarom prehlásením, že to urobil preto, "aby tí ľudia už neboli príťažou pre ostatných ľudí, a aby nikto v mojej krajine nebol chudákom".

Zahraniční vyslanci
Aj keď verzie interpretácie príbehu v Nemeckých a Ruských materiáloch sa rôznia, v nasledovnom spolu súhlasia: Dvaja vyslanci z cudzej krajiny navštívili Vladov dvor v Tirgovisti. Keď boli v prítomnosti kniežaťa, odmietli si zložiť svoje klobúky. Vlad dal príkaz vyslancom klobúky k hlave priklincovať, aby si ich tak už nemuseli skladať pred nikým.

Cudzí kupec
Raz nechal kupec svoje peniaze cez noc vonku v presvedčení,že budú vďaka Draculovým metódam v bezpečí. Ibaže niekto mu ich ukradol. Išiel sa teda sťažovať k Ţepeşovi, ktorý okamžite vyhlásil, že peniaze musia byť vrátené, lebo zničí mesto. V noci potom potajomky kupcovi peniaze vrátil a pridal jednu mincu naviac. Ráno si kupec spočítal peniaze, povedal o tom Ţepeşovi a spomenul, že má mincu naviac. Dracula odvetil, že zlodej bol chytený a bude nabodnutý na kôl. A kupec že má veľké šťatie, pretože pokiaľ by mincu naviac zamlčal a nepriznal, skončil by na kole tiež.

Lenivá žena
Vlad raz zbadal muža ako pracuje na poli a všimol si na ňom, že mal oblečenú košeľu, ktorá sa mu zdala byť krátka. Knieža zastavil a žiadal si vidieť roľníkovu manželku. Keď k nemu ženu predviedli, opýtal sa jej, ako trávi svoje dni. Úbohá vydesená žena vyhlásila, že dni trávi praním, pečením a šitím. Knieža na to ukázal na manželovu krátku košeľu ako dôkaz jej lenivosti a nečestnosti a prikázal ju nabodnúť na kôl, aj napriek protestom jej manžela, ktorý bol so svojou ženou spokojný. Vlad potom prikázal inej žene vydať sa za tohto roľníka. Varoval ju však, že ak nebude ťažko pracovať, čaká ju rovnaký osud ako jej predchodkyňu.

Šľachtic s citlivým čuchom
Na deň sv. Bartolomeja v roku 1459, Vlad Dracula prikázal nabodnúť na koly tridstať tisíc obchodníkov a šľachticov z Transylvánskeho mesta Brašov. Aby si lepšie vychutnal prevedenie svojho príkazu, knieža rozkázal na tom istom mieste prestrieť sebe a svojim bojarom na stôl aby si tak mohol spolu s bojarmi vychutnávať hostinu medzi "lesom kolov". Počas večere Vlad zbadal, že jeden z jeho bojarov si zapcháva nos aby zmiernil otrasný zápach zrážajúcej sa krvi a vnútorností. Vlad teda prikázal napichnúť citlivého šľachtica na kôl, ktorý bude vyšší ako ostatné, aby sa tak vyhol všetkému tomu zápachu.

Draculova milenka
Vlad Dracula mal raz milenku, ktorá žila v jednom z domov v zapadnutej ulici v Tirgovisti. Táto žena zjavne milovala byť kniežaťovým rozptýlením a horlivo ho túžila potešiť. Vlad bol často náladový a v depresiách a žena sa všelijak snažila uľahčiť bremeno svojho milovaného. Raz, keď bol v depresii, žena sa mu odvážila povedať lož, že je v druhom stave. Vlad dal okamžite ženu vyšetriť. Keď zistil, že žena klamala, Vlad vzal nôž a rozrezal milenku od lona až po hruď. Takto ju nechal zomrieť v agónii.

Poľský šľachtic
Benedict de Boithor, poľský šľachtic v službách uhorského kráľa v septembri v roku 1458 navštívil Vlada Draculu v Tirgovisti. V jeden večer počas večere Vlad dal doniesť pozlátenú kopiju a zabodol ju priamo pred kráľovského posla. Vlad sa potom opýtal Poliaka, či vie, prečo kopiju uložil pred neho. Benedict odpovedal,že sa domnieva, že niektorý bojar sa previnil voči knieťaťu a tak Vlad ho mal v úmysle "poctiť". Vlad odpovedal, že toto gesto s kopijou bolo vlastne na počesť vznešeného poľského hosťa. Na to Poliak povedal, že keby bol urobil niečo, čo by si zaslúžilo smrť nech Vlad koná ako uzná za vhodné. Vlad Dracula bol veľmi potešený touto odpoveďou a zahrnul posla darmi. Zároveň prehlásil, že keby bol odpovedal čokoľvek iné, okamžite by ho dal nabodnúť na kôl.

Dvaja mnísi
V rozprávaní tohto príbehu sú určité nezhody. Niektoré zdroje spolu súhlasia, avšak len v podstate príbehu. Dvaja mnísi z cudzej krajiny prišli navštíviť Vlada Draculu v jeho paláci v Tirgovisti. Vlad zvedavý na reakciu dochuvných, ukazál im rady nabodnutých kolov na dvore. Keď sa ich opýtal na názor, prvý mních odpovedal:"Ty si
určený Bohom na trestanie hriešnikov". Druhý mních cítil morálnu povinnosť a odvážil sa odsúdiť krutosť kniežaťa. Tu sa príbehy začínajú rôzniť. Podľa verzií vyskytujúcich sa v nemeckých knihách, Vlad odmenil mnícha - pätolízača a dal nabodnúť úprimného. Vo verzii nájdenej v Ruských knihách a v Rumunských príbehoch z rozprávania, Vlad odmenil úprimného mnícha pre jeho poctivosť a odvahu a dal nabodnúť pätolízača pre jeho nečestnosť.

štvrtok, februára 28, 2008

Rumunské zápisky / 15. DRACULA - pravda alebo mýtus?

Pri spomenutí Rumunska sa mnohým vynorí práve Dracula ... vďaka tejto fiktívnej postave sa Rumunsko preslávilo po celom svete. A hoci mnohí ľudia netušia (myslím mimo európanov), kde sa rumunsko nachádza, dôležité je, že vedia, že je to domovská krajina Draculu...Ja som toho o Draculovi veľa nevedela predtým ako som sem prišla. tak ako väčšina z nás, som ovplyvnená tým, čo vidím v telke. Vedela som, že v skutočnosti neexistoval v takej podobe ako je prezentovaný... ale že žil a že pochádzal z Transylvánie. Nuž, teraz toho viem viac....
(v tomto príspevku, ako aj vo viacero iných používam niektoré námety a popisy z cestopisu Rumunsko není devočina, od autorskej dvojice Lenka a Jozef Šikrha - mimochodom, veľmi zaujímavé čítanie a ešte zaujímavejšie a veľmi dobre vyjadrené postrehy na niektoré skutočnosti)

Kto bol Dracula?

Všetci veľmi dobre vieme, že žiaden gróf Dracula, ktorého tak pútavo vykreslil írsky spisovateľ Bram Stocker v románe Dracula, nikdy neexistoval. Taktiež neexistujú upíry, aj keď mnoho ľudí na nich verí. Nuž, obdobne mnoho ľudí verí na UFO, či Santa Clausa. Rozprávky nám dovoľujú prežívať zaujímavé dobrodružstvá - a Dracula je jednou z najvďačnejších legiend. O to viac, že ľudia s prezývkou Dracul a Dracula skutočne existovali a druhý z tejto dvojice bol krvilačný ako Dracula...
Kde bolo, tam bolo (kedy, to vieme - v roku 1430) narodil sa chlapec menom Vlad. Nuž, ale nebol to len taký obyčaný chlapec. Jeho dedo bol totiž slavný valašský vládca a skvelý vojvoda Mircea Bătrân. Keď mal chlapec 6 rokov, stal sa vo valašsku kniežaťom i jeho otec, Mirceov "ľavoboček". V desiatich rokoch dal otec - knieža malého vlada do zástavy (alebo zálohy) Turkom, s ktorými tak strávil najprv 4 roky a potom ďalšie dva. (Nuž, ... vtedy neexistovali rádia a CD prehrávače ako dnes...asi aj záložne majú svoju históriu ;)) Každopádne, táto skúsenosť fatálne ovplyvnila povahu a správanie Vlada v období, keď sa sám stal valašským kniežaťom. Turci sa ho totiž snažili prevychovať na moslima, aby im raz umožnil ovládnuť dôležité valašské územie.Vlad si prvýkrát nasadil vladársku korunu koncom roka 1448, Nemal sa však o koho opriet, jeho otec aj mladší brat boli rok predtým zavraždení, takže sa musel trónu zase vzdať. Ďalších 8 rokov cestoval po svojej zemi a snažil sa znovu získať trón. Podarilo sa mu to v roku 1456 a "kráľoval" 6 rokov. Neľútostne bojoval proti Turkom. Preslávil sa zvláštnymi manierami a neobyčajnou brutalitou voči svojim nepriateľom, takže si vyslúžil prezývku Ţepeş (čítaj tepeš) alebo Impaler, teda nabodávač. Jeho obľúbeným spôsobom trestania nepriateľov bolo ich nabodávanie na kôl.
Záznamy hovoria o desiatkach tisíckach obetí. Okrem toho ich nechával zaživa stiahnuť z kože, uvariť, pribiť na kôl, zaživa pochovať, odrezať nos, uši, genitálie, či končatiny. V nabodávaní na kôl však našiel svoje najväčšie zaľúbenie. Na kole skončilo aj mnoho Transylvánskych kupcov, ktorí - podľa vladovho názoru - porušili jeho obchodné zákony. Terorizoval a plienil aj silné a bohaté ortodoxné a rímskokatolícke kostoly.
Iné pramene však tiež hovoria, že bol veľkým patriotom so silne vyvinutým zmyslom pre spravedlnosť a takto kruto trestal nielen nepriateľov, ale aj nepoctivcov a zlodejov. A voči cudzím kupcom bol vraj prísny preto, aby ochránil kupcov z valašska. Nuž, po viac ako po piatoch storočiach sa z v tom veľa ľudí už nevyzná... a ťažko povedať kde je pravda.

Prečo sa Vlad volá Dracula?
Ktovie, prečo si Bram Stocker vybral ako predobraz svojho "hrdinu" práve tohto krutého Valacha, o ktorom Európa v 19. storočí takmer nič nevedela. Niektoré pramene uvádzajú, že to mohlo byť vďaka priateľstvu s cestovateľom, známym orientalistom a odborníkom na tureckú filozofiu, profesorom Hermannom Vambergerom z budapeštianskej univerzity (mimochodom, profesor sa narodilv Dunajskej Strede). Je to cekom možné. Totiž jedna z postáv románu, Dr. Abraham Van Helsink sa zmieňuje o svojom priateľovi Arminiovi - a Vamberger zomrel ako Armin Vambéry, zmenil si totiž meno.
Stocker ale použitím mena Dracula vo svojom románe narobil riadny zmätok tím, ktorí vysvetľujú pôvod postavy grófa Draculu a pôvod jeho mena. Literárna postava vznikla podľa syna (Vlad Ţepeş), ale za meno môžeme ďakovať otcovi.
Totiž krátko potom, ako Vlad Ţepeş prišiel na svet, rozhodol sa uhorský kráľ žigmund Luxemburský (syn cisára Karola I.) že otec Vlad je tým správnym človekom na valašský trón. Pozval ho do Norimbergu, kde ho prijali do tajného bratského spoločenstva korunovaných hláv, rádu Draka. Žigmund ho založil v roku 1408 a jeho hlavnou úlohou bolo brániť kresťanstvo a katolizmus proti Turkom. Vlad bol na svoje členstvo v ráde hrdý a neskôr si dokonca nechal raziť mince s okrídleným drakom. Valašskí bojovníci mu začali hovoriť Vlad Drac, najskôr ako miestny ekvivalent latinského výrazu draco, drak. V rumunčine však "drac" znamené niečo medzi čertom a diablom. Jeho syn Vlad o sebe hovoril ako o Drakovom synovi, čo v rumunčine znamené dracul. Vzhľadom k jeho krutosti sa ale priezvisko chápalo nie ako syn draka, ale ako syn diabla. Tak sa zrodil Vlad Dracul, diablov alebo dračí syn.

Legendy a mýty vs. slovo historika
Avšak zatiaľ čo pre nás je Vlad Ţepeş len predobrazom upíra, alebo krutým Draculom, ktorý mučil zvieratká (vraj už ako chlapec napichoval na tyče myši a vtáky) a sťahoval nepriateľov z kože, obluda, ktorej koníčkom bolo nabodávať ľudí na koly a ktorá sa kochala pohľadom na krv, Rumuni ho vidia aj ako vlastenca, ktorý zjednotil Valašsko a postavil sa Turkom a Maďarom. Vlad Ţepeş bol posledným valašským vojvodom, ktorý uhájil nezávislosť svojho kniežatstva na Osmanskej ríši. O jeho boji s Turkami sa rozpráva príbeh:
V roku 1462 Dracula na Turkov zaútočil a snažil sa ich vytlačiť z podunajskej nížiny. Sultán Mehmed II. reagoval inváziou do Valašska s armádou, ktorá bola trikrát väčšia ako Draculova. Ţepeş bol nútený opustiť svoje hlavné mesto, Targoviste. Spálil vlastné dediny a otrávil studne, aby turecká armáda nemala čo jesť a piť. Keď sultán dorazil k Targovisti (50 km západne od Ploiesti), naskytol sa mu desivý pohľad, ktorý história nazýva Les kolov: 20 000 tureckých zajatcov tu bolo nabodnutých na koly. Turci boli príliš šokovaní, než aby mohli pokračovať v invázii
a Dracula si pripísal víťazstvo.
Navzdory svojim zvráteným metódam si získal už u súčasnikov a u svojho ľudu rešpekt ako silný vládca dbajúci na poriadok v svojej krajine. Pre obyvateľov Valašska vytvoril prísne mravné zákony a keď ich niekto porušil, nasledoval tvrdý trest. Zlodejov a dokonca aj klamárov nabodával na kôl. Počas Ţepeşovho panovania vraj nebola vo Valašsku príliš veľká kriminalita. Nuž, ani sa nečudujem.
Aby ukázal, ako dobre jeho zákony a jeho vôľa fungujú, nechal pri verejnej studni zlatý pohár. Ktokoľvek chcel, mohol sa z neho napiť, avšak nikto ho nesmel odniesť. A ani neodniesol. Iná historka sa traduje o jeho starostlivosti o cudzích kupcov. Snažil sa ich chrániť pred okradnutím - avšak keď porušili jeho obchodné zákony, dal ich nabodnôť na kôl. Raz nechal kupec svoje peniaze cez noc vonku v presvedčení,k
že budú vďaka Draculovým metódam v bezpečí. Ibaže nikto mu ich ukradol. Išiel sa teda sťažovať k Ţepeşovi, ktorý okamžite vyhlásil, že peniaze musia byť vrátené, lebo rozborí mesto. V noci potom potajomky kupcovi peniaze vrátil a pridal jednu mincu naviac. Ráno si kupec spočítal peniaze, povedal o tom Ţepeşovi a spomenul, že má mincu naviac. Dracula odvetil, že zlodej bol chytený a bude nabodnutý na kôl. A kupec že má veľké šťatie, pretože pokiaľ by mincu naviac zamlčal a nepriznal, skončil by na kole tiež.

Ţepeş je rozpoluplná postava, čo teda aj veľké osobnosti väčšinou bývajú, a je pravda, že správy o jeho krutostiach pochádzajú predovšetkým od cudzincov.

Po stopách Draculu...alebo aké miesta sa s ním spájajú:

V dobe svojho panovania si Vlad Ţepeş nechal postaviť v Snagove na ostrovčeku uprostred jazera opevnenú hrobku. Neexistuje však žiaden dôkaz, že tu Draculu naozaj pochovali. Faktom ale je, že pri exhumácii v roku 1935 bola z hrobu vyzdvihnutá bohato oblešená mŕtvola bez hlavy. Vlad Ţepeş sa druhýkrát stal valašským vládcom na jeseň v roku 1476 a koncom decembra bol zabitý v bojoch s turkami neďaleko Bukurešti. Niekto hovorí, že ho zabil Turek prezlečený za sluhu, inde sa uvádza, že bol zabitý vlastne omylom svojimi vlastnými ľuďmi, pretože sa prezliekol za Turka aby zmiatol nepriateľov. Nuž, zmiatol...a nielen ich. Hlava bola oddelená od tela a turecký sultán ju nechal nabodnúť na kopiu a vystaviť v Istanbule ako dôkaz Ţepeşovej smrti. Nuž a telo bolo údajne pochované na tomto mieste na ostrove.

hrad Bran - nuž, tento rozprávkový zámok neďaleko od Brašova v horách riadne ťaží na turistoch skvelým marketingovým ťahom prezentujúc sa ako Draculov hrad. Avšak v celom hrade o Draculovi nie je ani zmienka. Nikdy tu nežil, dokonca ani na návšteve tu nikdy nebol. Údajne tu pobýval vo veži ako vezeň 2 noci, keď bol zajatý turkami, než ho prepravili do turecka.... Nuž, dobrý ťah, však ?

Sighisoara - v tomto meste sa nachádza rodný dom Vlada Ţepeşa, alias Draculu

Bistriţa - centrum Draculovských legiend, tu v poštovnej stanici vystúpil z vlaku Jonathan Harker a odtiaľ sa vydal tam, kam ho poslal Bram Stocker: hľadať gróga Draculu. Všetky ostatné miesta boli skôr o Vladovi Ţepeşovi - v Bistrite však už nie je ani stopy po po národnom hrdinovi Ţepeşovi, tu je všetko už len o Draculovi. Nachádza sa tu známy hostinec Zlatá koruna, v ktorom spal a jedol Jonathan Harker - a tak sa aj hostinec nesie v tomto duchu (v čase, keď bol román napísaný žiaden takýto hostinec neexistoval... vznikol práve na základe knihy...pre turistov). V tomto mestečku sa aj údajne nachádzajú trosky upírieho hradu... niekde skryté na kopci, o ktorých sa všetci miestni boja hovoriť...

Rumunské zápisky / 14. Výlet do Histrie


V nedeľu sme sa konečne vybrali na výlet. Naša zostava pozostávala z nasledovného osadenstva:
- Sergi (šofér-ka)- meistna holka, AIESECárka, s ktorou trávim asi najviac času. Je trošku prehnane bojazlivá, ale je s ňou sranda. Mimochodom, asi je závislá na našich Horalkách;)
- Caroline - staršia pani (má asi cez 60). POchádza z USA (štát Idaho) a v konstanci učí na miestnej univerzite výskum - je tu teda ces Fullbrightovo štiependium. Sergi chodí na jej prednášky, tak ju z času na čas zavolá niekam von, aby bola viac v interakcii so zahraničnímu (teda mnou a Maike)
- Maike (nemecká stážistka) a jej priateľ Mihai
- Ja
Nuž, teda v toto nádherné popoludnie sme sa vybrali do Histrie.
Histria je najstaršia antická osada na území dnešného Rumunska a jej monumentálne vykopávky na prehu jazera Sinoe ponúkajú nádhernú príležitosť trošku sa ponoriť do histórie.

Histria leží severne od Konstancy - cca 50 km. Cestou sme prešli celú Mamaiu plnú v zime prázdnych hotelov, ktoré naopak v lete praskajú vo švíkoch. Pokračovali sme cez zopár ďalších dedín....cestou som si uvedomila, že na Slovensku nie sú najhoršie cesty v Európe...ešte teraz cítim v chrbtici diery, ktorými sme lietali po celej ceste tam aj späť.
Histria bola založená v roku 657 p.n.l. kupcami a gréckymi moreplavcami z Miletu pri inávrate z jednej zo svojich obchodných ciest po Pontos Euxeinos, Mori pohostinnom - ako nazývali Čierne more. Pri vchode do historického mesta (teda do toho, čo z neho ostalo) sa nachádza veľké múzeum plné historických nálezov - od bižutérie cez keramiku až po pozostatky sôch.
Mňa osobne zaujal najmä pozostatok jednej sochy, resp. reliéfu.... ktovie, kde je zvyšok...
Do historického mesta vedie asfaltka, avšak po vstupe sme sa už prechádzali medzi samými ruinami ... páčila sa mi tá voľnosť pohybu...žiadne ploty, žiadne zákazy vstupu... Tieto ruiny objavil v roku 1860 francúzsky archeológ a priesku sa tu začal v roku 1914. Nuž, Histria má za sebou bohatú históriu. Takže trošku z historického pohľad
"Histria svoje prvé vrcholné obdobie prežila v 5.st.pred n.l., za Periklových čias, kedy kvitli aj Atény. Dobre sa jej darilo aj začiatkom helenistického obdobia (4. st. p.n.l.) za Filipa Macedónskeho a Alexandra Veľkého, ale keď sa ríša po Alexandrovej smrti rozpadla, aj Histria musela čeliť konfliktom s miestnymi vládcami a nájazdom. Kľud a druhý dych chytila až keď tieto oblasti ovládli v 1. sotorčí Rimania. Histrii sa darilo dobre za Trajana v 2. storočí n.l., obdobie za vlády jeho nástupcu, Hadriana, označili rumunskí archeológovia za histrijskú druhú renesanciu, ktorá vyvrcholola za Diokleciána."


Nuž, toľko slová historikov a oficiálnych zdrojov. Mne toho veľa nepovedali... Avšak keď som prišla na toto miesto a videla to obrovské množstvo kameňov, ktoré kedysi tvorili mesto a snažila som sa predstaviť si ako sa pred 2 a pol tisíca rokmi prechádzali po týchto uličkách gréci a neskôr rimania, prešiel mi mráz po chrbte. Keby tie zrúcaniny mohli rozprávať všetky tie príbehy, ktoré sa v ich okolí odohrávali. Predstavte si seba, svojich susedov a svoje každodenné činnosti: spíte, jete, chodíte na záchod, kúpete sa, milujete, hádate, varíte si na obed rybu na cibuli - a to všetko robili aj ľudia, ktorí v týchto dnes už ruinách bývali.....alebo ako pred dvoma tisíc rokmi v uličkách mladí zaľúbenci randili....a potom ich deti a deti ich detí...a ako...chudobní žobrali.... umelci predávali svoje výtvory...
V pozostatkách rímskych kúpeľov si môžete ľahko predstaviť starých rimanov prechádzajúcich popod honosné oblúky z jedného kúpeľa do druhého...
Dnes sú teda z Histrie všade naokole len kamene, tehly nízke múriky vyznačujúce domy, námestia a chrámy - ale kedysi tu stáli celé domy. Skúste si predstaviť, že o ďalších dvetisíc rokov budú naši potomkovia obdivovať vykopávky našich panelákov ;). Určite nebudú obdivovať naše architektúry tak ako my tieto staré rímske a grécke pozostatky.
Viac fotiek z tohto výletu nájdete TU.

utorok, februára 26, 2008

Rumunské zápisky / 13. MAIKE

Začiatkom februára prišla do Konstancy nová AIESEC stážistka. Volá sa Maike, pochádza z Nemecka a sem prišla učiť angličtinu na jednej z tunajších stredných škôl. V podstate Maike je takmer jediná vec, ktorá sa mi tu "prihodila". Je to veľmi milá dievčina a tak trávenie času s ňou je super. Aj keď spolu netrávime každú voľnú chvíľku, je dobré mať nablízku niekoho, kto je tu "cudzí" tak ako ja.

Aj keď je pravda, že to, že Maike prišla do Konstancy nie je úplne tak náhoda. V deň keď mala prísť nás totiž čakalo na stanici prekvapenie. Samozrejme, Maike...ale nie sama. Prišla aj s priateľom, ktorý je zhodou okolností práve z Konstancy a ktorý sa v ten istý deň vrátil zo svojej AIESEC stáže po roku domov z Holandska. Nuž, je to trošku zamotané...taká menšia telenovelka. Avšak Mihai (jej priateľ) hneď nastúpil do práce v Bukueršti, takže teraz sa s Maike vidia len cez víkendy... teda vlastne nabehli na taký istý systém ako keď bol Mihai v Holandsku a Maike v Nemecku. S tým rozdielom, že teraz sú obaja v Rumunsku a vzdialenosť medzi nimi je o niečo väčšia ako predtým ;)... myslím, že sa takejto situácii nadáva "z dažďa pod odkvap" ;).
Maike býva blízko centra. Ubytovanie jej zabezpečila škola. Býva na jednej z najlukratívnejších ulíc v meste. Napriek dobrému zariadeniu, súkromiu a krásnemu výhľadu na more a celé pobrežie by som s ňou nemenila. Totiž jej ulica nie je lukratívna len pre ľudí, ale aj pre túlavých psov, ktorých je v tejto oblasti neúrekom... a keď pripočítame tmu na ulici, tak mi z toho vychádza celkom slušný adrenalín, ktorý by mne osobne dosť bránil chodiť po tme domov. Mne teda plne vyhovuje 20minútová jazda autobusom, bývanie na relatívne rušnej a hlavne osvetlenej ulici s autobusovou zastávkou pod nosom.
Každopádne, Maike tu ostáva podstatne dlhšie ako ja (vlastne v Rumunsku plánuje ostať cca rok a pol), takže bude mať príležitosť si Rumunsko užiť vo všetkých ročných obdobiach ;). Aspoň viem, že keď budem plánovať sa sem v lete vrátiť na dovolenku, stále tu bude Maike (a okrem nej kopec ďalších ľudí), s ktorými sa môžem po nejakom čase stretnúť pri drahom rumunskom pive....

pondelok, februára 25, 2008

Rumunské zápisky / 12. Ako sme Poale´n brau piekli a tancovali

Minulú sobotu som bola pozvaná k Denise (to je dievčina, ktorá ma našla v AIESEC systéme a ktorá vlastne zariadila, že som tu) na menšiu party, alebo "cooking night". AIESECari sa totiž rozhodli pre kuchársku náladu....a tak sa v ten večer mal pripravovať moldavský koláč s názvom Poale´n brau. Nuž, na jeho príprave sa podieľal vlastne každý zo zúčastnených.

Samozrejme ja, ktorá som si dala za jeden z cieľom mojen stáže naužiť sa aspoň jedno rumunské jedlo, som všetko poctivo zdokumentovala. A teda podrobnú prípravu receptu spolu s opisom večera nájdete vo forme fotodokumentácie TU.
Ale podstatné je, že štatistika tohto večera je viac ako priaznivá:
- počet zúčastnených ľudí: 7
- počet ľudí podieľajúcich sa na príprave koláča: 6
- počet ľudí podieľajúcich sa na konzumácii čerstvého koláča: 4 (dvaja odišli skôr, ako sa stihol upiecť)
- 1/5 koláča zjedená
- 1/5 koláča vyhodená ešte pred jeho pečením (Denisa sa šmykla... a koláčom umyla dlážku)
- naučila som sa 1 rumunský recept (moldavsko, odkiaľ koláč pochádza je taktiež jeden z regiónov rumunska)
- naučila som sa tancovať 2 rumunské ľudové tance (konkrétne Hora a Brašovianka) - nuž, kým sa koláč piekol, chlapci boli akční ;) a tancovali ľudovky o dušu
- 1 vydesená mačka
- 2 pozerané filmy
- 3 hodiny spánku u Denisy v obývačke
- dôležité poznanie večera č. 1: rumunský chlapci radi tancujú; a nielen to...radi tancujú ľudovky
- dôležité poznanie večera č. 2: rumunské ľudové tance sú veľmi, ale fakt veľmi rýchle.
- dôležité poznanie večera č. 3: syrové koláče asi nepatria k mojim obľúbeným jedlám - vyzerajú totiž oveľa lepšie ako chutia;) (pozn.: toto poznanie je sformulované na základe mojich subjektívnych chutí a chuťových kanálikov a preto odporúčam každému utvoriť si vlastný názor...;))

štvrtok, februára 21, 2008

Rumunské zápisky /11. Čo Rumuni (ne)vedia o Slovensku na prvé počutie

Nuž, počas môjho pobytu som mala veľa možností rozprávať o mojej krajine. Teda dialóg sa zväčša začína otázkou odkiaľ som. A ja zväčša teda odpoviem, že zo Slovenska....nuž, zatiaľ to znie obyčajne. Ale v tomto okamihu sa reakcie na moju odpoveď rôznia. Skúsim Vám teda priblížiť aspoň niektoré, ktoré sa najčastejšie vyskytujú:

Reakcia č. 1:
-Aaaaa, Slovensko, a z ktoreho mesta si?
- Košice, na východnom Slovensku.
- hmm, to nepoznám.
- A ktoré mestá poznáš?...
- No, hmmm....žiadne

Reakcia č. 2:
- Slovensko?
- Bývalé československo, už vieš?
- Aha, jasné.

Reakcia č. 3:
- Slovensko...a z ktoreho mesta?
- Košice..
- Košice? uuuha....Košice, na Vás sa nedá zabudnúť, ako ste nás nabili vo futbale.
Pozn.:nie som veľký športový fanúšik, ale mužská populácia Rumunska, resp. asi len Konstancy nesie ťažko porážku 5:1 z nejakého futbalového zápasu s naším Košickým mužstvom.

Samozrejme, často sa stáva, že si ľudia mýlia Slovensko zo Slovinskom....to je asi všade. To však pri prvej konverzácii veľmi nespoznáte. Výnimkou je moja obľúbená reakcia... (mimochodom, pre dotyčného riadne spoločenské faux pas (fó pá, alias trapas), nakoľko sa jednalo o starostu jedného nemenovaného mesta v regióne...a pri príležitosti oficiálnej večere v spoločnosti viacerých reprezentantov miest...a zahraničných partnerov):
Takže reakcia starostu:
- hmm, Slovensko, Slovensko, tam som nebol, ale bol som v Chorvátsku.
Na túto reakciu do starostu "šťuchol" vice-prefekt a vysvetlil mu okolnosti, z ktorých som počula len "Československo a Bratislava". Na to sa pán starosta začervenal a viac na mňa nepozrel... ;)

Rumunské zápisky / 10. Ako sa v práci konečne niečo dialo

Začiatkom šiesteho týždňa som konečne zažila pracovný deň, kedy som sa ani na chvíľku nenudila - niežeby som za normálnych okolností v práci nemala čo robiť, ale je to otravné, keď každý okolo buď odmieta komuikovať v angličtine, alebo si ma jednoducho nevšíma. A tak sa stalo, že v rámci jedného projektu, ktorý Prefektúra organizuje, prišla na pár dní partnerská delegácia z Belgicka.


Takže som konečne zažila zaujímavý deň, plný stretnutí so starostami, dobrého jedla, a hlavne angličtiny. Takže deň trval od 10.00 rána do neskorého večera. Celý deň sme sa vozili s partnermi v Prefektovom aute (mimochodom, je super mať vlastného šoféra...verejná správa nie je taká zlá;)) po rôznych stretnutiach, až sme večer skončili v jednej tradičnej reštaurácii, kde sme jedli, pili, hodovali. Mimochodom, skoro som zaplakala keď som videla koľko jedla sa nám zvýšilo na objednaných misách plných steakov, grilovaných kurčiat a podobne....a tooľko veľa sme tam nechali;). Muselo to stáť majland...a keby som si zabalila len polovicu z toho, nemusela by som si kupovať žiadne jedlo do konca môjho pobytu ;).
Čomu sa však veľmi teším, že som si trošku rozšírila sieť kontaktov, ktoré sa mi možno raz zídu pri realizovaní projektov.
Takže, aby som dokončila to, čo som začala, tento pre mňa výnimočný deň skončil v reštaurácii, kde sme jedli, pili, hodovali, trošku aj tancovali...a kde som konečne ochutnala rumunskú tradičnú horúcu pálenku (ktorej názov som práve zabudla;)), o ktorej Vám poviem čo - to viac v jednom z mojich budúcich príspevkov.

pondelok, februára 18, 2008

Rumunské zápisky / 9. Flash Mob

S pojmom flash mob som sa prvýkrát stretla tu. Predtým som netušila, čo to znamená. Flash mob je akási hromadná, vopred organizovaná akcia, kde sa stretne na jednom mieste veľa ľudí, ktorí v krátkom čase spáchajú nejakú rýchlo akciu ... s cieľom poukázať na niečo, alebo len za cieľom zábavy, a potom sa rýchlo rozpŕchnu.
Takýto flash mob sa konal aj v Konstanci. Konal sa po prvýkrát a zorganizovali ho dvaja AIESECari. Cez blog rozšírili, že stretnutie je v nedeľu o druhej poobede pred nákupným centrom Tomis Mall. Bola to skúšobná . pilotná akcia. Myslím, ža ani samotní organizátori netušili, s akým úspechom a nadšením sa táto akcia stretne - prišlo totiž okolo 200 ľudí. Celé to trvalo ani nie 10 min. Keďže sa to konalo po prvýkrát, nič závažné sa ani nedalo robiť. Proste sa vytvoril dlhý ľudský had, ktorý sa pomaly premával uličkami nákupného centra. Akcia sa tešila aj pozornosti médií. Spravodajský záznam v rumunskej televízii v tejto akcii si môžte pozrieť tuto.


a nejaké amatérske videjko:


Samozrejme, organizátori (teda Alex a Zazu - v prvom videu dvaja, ktorí sú na čele davu) uvažujú o ďalšom pokračovaní, pričom chceli urobiť niečo zmysluplné - napr. 10 minút zbierať odpadky po ceste, alebo ísť čítať do knižnice - pracuje sa aj na ďalších nápadoch, pričom v prípade verejnej prospešnosti tejto akcie majú sľúbenú aj podporu niektorých miestnych médií. Nuž, držme teda chlapcom palce....
A čo tak usporiadať niečo podobné u nás? Myslíte, že by to malo úspech