Rumunské zápisky / 10. Ako sa v práci konečne niečo dialo

Začiatkom šiesteho týždňa som konečne zažila pracovný deň, kedy som sa ani na chvíľku nenudila - niežeby som za normálnych okolností v práci nemala čo robiť, ale je to otravné, keď každý okolo buď odmieta komuikovať v angličtine, alebo si ma jednoducho nevšíma. A tak sa stalo, že v rámci jedného projektu, ktorý Prefektúra organizuje, prišla na pár dní partnerská delegácia z Belgicka.


Takže som konečne zažila zaujímavý deň, plný stretnutí so starostami, dobrého jedla, a hlavne angličtiny. Takže deň trval od 10.00 rána do neskorého večera. Celý deň sme sa vozili s partnermi v Prefektovom aute (mimochodom, je super mať vlastného šoféra...verejná správa nie je taká zlá;)) po rôznych stretnutiach, až sme večer skončili v jednej tradičnej reštaurácii, kde sme jedli, pili, hodovali. Mimochodom, skoro som zaplakala keď som videla koľko jedla sa nám zvýšilo na objednaných misách plných steakov, grilovaných kurčiat a podobne....a tooľko veľa sme tam nechali;). Muselo to stáť majland...a keby som si zabalila len polovicu z toho, nemusela by som si kupovať žiadne jedlo do konca môjho pobytu ;).
Čomu sa však veľmi teším, že som si trošku rozšírila sieť kontaktov, ktoré sa mi možno raz zídu pri realizovaní projektov.
Takže, aby som dokončila to, čo som začala, tento pre mňa výnimočný deň skončil v reštaurácii, kde sme jedli, pili, hodovali, trošku aj tancovali...a kde som konečne ochutnala rumunskú tradičnú horúcu pálenku (ktorej názov som práve zabudla;)), o ktorej Vám poviem čo - to viac v jednom z mojich budúcich príspevkov.