* Verejná doprava a náboženské prejavy
Aj túto tému som už "lízla" v predchádzajúcom príspevku. Systém verejnej dopravy v Konstanci ma prekvapil príjemne. Systém pravidelných odchodov autobusov bez časového harmonogramu mi maximálne vyhovuje. Samozrejme, autobus chodí každým max. 5 minút počas dňa a večer na zastávke nečakám viac ako 10 minút. Posledný autobus odchádza z prvej zastávky presne o 23:00. Skôr som už spomínala aj to, že veľmi vtipné sa mi zdajú byť staré "štikače" lístkov v nových autobusoch. Škoda, zatiaľ sa mi nepodarilo žiaden odfotiť (vlastne, zatiaľ som neskúšala žiaden odfotiť).
Chcela by som Vám však priblížiť samotné cestovanie v autobuse...
Niečo ma totiž prekvapilo na cestujúcich. Na mojej trase do centra a späť míňame niekoľko Božích chrámov. To sa mi v Košiciach, a vlastne na Slovensku zatiaľ nestalo, aby sa 2/3 autobusu prežehnalo pri každom minutí kostola. Dokonca aj hluční, potetovaní popiercingovaní chalani...zrazu prerušili zábavu dali dole čiapky a pokorne sa prežehnali. Niektorí raz, niektorí trikrát...niektorí osemkrát.
Na druhej strane, v autobusoch minimálne 2/3 populácie tvoria dôchodcovia. Neviem, kam toľko cestujú, vlastne to nie je moja starosť. Trošku na nervy mi však lezie systém vystupovania z autobusov. V princípe je rovnaký ako u nás...(teda, na zastávke sa otvoria dvere, ľudia vystúpia, dvere sa zatvoria a autobus ide ďalej). Prečo sa však všetci ľudia boja, že nestihnú vystúpiť...to nechápem. A že ako sa tento strach prejavuje? No...prejavuje sa tak, že ľudia, čo chcú vystúpiť sa nahrnú ku dverám akonáhle autobus opustí predchádzajúcu zastávku. A teda niekedy to je veľmi otravné. Napríklad, keď na tej istej zastávke vystupujem aj ja a ja vôbec nepociťujem potrebu pchať sa cez poloplný autobus 5 minút pred zastávkou.... Nuž, iný kraj, iný mrav.
* Budovy v historickom centre a ich obyvatelia
Pobrežie Čierneho mora, kde sa nachádza príjemná promenáda s historickou budovou kasína, ktorá sa veľkolepo týči v jej strede a ktorá vzbudzuje dojem, že sa chce odtrhnúť od pobrežia je jedno z najkrajších a najpríjemnejších miest v Konstanci. Avšak dosťať sa na toto miesto nie je vždy najpríjemnejšia a najbezpečnejšia záležitosť. Pokiaľ si zvolíte cestu od Ovidiovho námestia, popri Kráľovskej mešite, resp. popri Katedrále... nuž ťažko sa to opisuje, keď chcem pôsobiť objektívne. Je dosť smutné, že väčšina budov v historickom centre je na konci svojej životnosti. Pred Vašimi očami z týchto kedysi krásnych a majestátnych budov pomaličky vyhasína život....Očividne sa o množstvo týchto budov nikto nestaral dlhé roky (alebo možno aj desaťročia) a tak logicky chátrajú. Škoda. Ale verím, že čas investícií do tohto regiónu ešte len príde a pomaličky začne mesto dostávať majestátnu podobu. Budov sa však nebojím. Tá istá oblasť historického centra je však obývaná zväčša rómskou populáciou. Chlapov - rómov možno vídať na uliciach, ako hrajú nejaké (pre mňa neznáme) hry o peniaze. Vraj je to tu veľmi populárne. Z bezpečnostných dôvodov
pri prechádzaní touto oblasťou sme všetci ticho, aby náhodou nebolo počuť iný jazyk ako rumunčinu. Z logických dôvodov teda zatiaľ nemám ani žiadnu fotodokumentáciu. Miestni ma totiž upozornili, že títo rómovia sú dosť háklivý na takéto fotodokumentácie.... ale keďže som len žena, tak by ma nezbili, ale len okradli a ako prvé by vzali foťák. Nuž, zatiaľ som to neriskla...
* Vietor
Kedysi som si myslela, že v Košickej kotline je neznesiteľný vietor.... už si to nemyslím. Odteraz, keď bude v Košiciach fúkať náš úžasný severný vietor, budem sa z tohto "príjemného" vetríka tešiť, pretože viem, že v Konstanci je to niekoľkokrát horšie. Najmä na mestskej pláži. Nie som meteorológ, ani žiaden iný počasiaznalý rozum, ale aiesecári mi spomínali niečo o morskom vetre zvaný breeze, ktorý sa strieda s nepríjemným vetrom z Ruska. Zatiaľ jediný rozdiel medzi týmito vetrami, ktorý som pstrehla, je ten, že idú opačným smerom. Každopádne, zatiaľ je tu príjemná prechádzka po miestnej pieskovej pláži spojená s veternou silou, ktorej musíte odolávať pri každom pohybe.
* Filmy v televízii
Mojím veľkým prekvapením bolo zistenie, že v Rumunsku nemajú dabing. Alebo možno majú.... možno len na rozprávky, neviem. Každopádne, všetky filmy v televíznych programoch sú v pôvodnom znení a s titulkami. Aj vďaka tomuto je angličtina mladých ľudí prekvapivo dobrá. Starší obyvatelia väčšinou anglicky dobre nehovoria, ale každý má ako-takú šajnu, hlavne z filmov.
pozn.: Nemyslite si, že tu vykukávam televízor. Ten tu, napriek prísľubom domácej, nemám k dispozícii. Avšak domáca ho má zapnutý nonstop, takže pri prechádzkach po byte čo - to pochytím.
* Rómska populácia
Okrem toho, čo som spomínala o obyvateľoch historického centra by som chcela vyzddvihnúť jednu vec. Rozdiel oproti našim, košicikým rómskym spoluobčanom je ten, že v Košiciach som sa nikdy nestretla s tak farebným oblečením rómskych žien. Tu pri cestovní autobusom obdivujem ich pestrofarebné šaty, plné kvetov (myslím natlačených na látke), šatky vpletené do vlasov.... nuž, niektoré ženy vyzerajú naozaj ako z rozprávky.
* Moslimovia
V článku o Konstanci som už spomínala, že v tomto meste obyvateľstvo tvorí mozaiku zloženú z rôznych národností a náboženstiev. Je to zároveň akási prechodná brána medzi moslimským a kresťanským svetom. Vlastne asi polovica aiesecárov, ktorých poznám sú moslimovia. Zatiaľ o nich veľa neviem..teda o ich špeciálnych zvykoch, ktoré my nemáme (teda okrem toho, že nejedia bravčové mäso).
Podľa mňa veľmi pekným prejavom toho, ako pokojne a svorne spolu žijú viaceré náboženstvá je to, že mešita je na tej istej ulici ako pravoslávna katedrála a len niekoľko metrov ďalej sa nachádza rímskokatolícky kostol. Ozdobou mešity je minaret, z ktorého sa 5 krát denne zvolávajú veriaci na motlitby. Táto mešita je blízko miesta, kde pracujem, a teda každý deň počujem toto zvolávanie. Je to nezvyčajné a vo mne to vzbudzuje ďaleko "východnejšie pocity".
* Odpadky
Všade, všade, všade. Nechcem tým povedať, že Rumuni sú neporiadny národ... no, asi taký, ako my. Ale na tento druh znečistenia vplýva viacero faktorov. Jednak je to častý a silný vietor, potom samozrejme túlavé psy, pre ktoré odpadky predstavujú často jedinú možnosť potravy. No a v neposlednom rade sú to "rýchle roty chip a dale-a", teda upratovacie služby, ktoré majú asi najlepšiu prácu na svete - majú dovolenku 360 dní v roku...teda aspoň tak to tu vyzerá. Na hlavných cestných ťahoch a v obchodnom centre mestá sa pravidelne zametá. Ale napríklad na mestskej pláži (a hlavne vstup na mestskú pláž) to vyzerá hrôzostrašne... verím však, že len počas jesene a zimy...a že v lete to popratajú, keď už je tam tá pláž. Nuž, budem mať možnosť to zistiť keď sa sem vrátim v lete na dovolenku.
* Strava
Napriek tomu, že som zatiaľ neochutnala veľmi veľa tradičných jedál, dovolím si tvrdiť, že rumunská kuchyna je pre mňa jednou z najchutnejšíck kuchýň vôbec. Dúfam, že viac o rumunských jedlách sa mi podarí napísať v samostatnom príspevku. Tu by som len chcela vyzdvihnúť dôležitosť chleba v rumunskej strave. Naozaj, pre väčšinu rumunov tvorí chlieb neoddeliteľný doplnok stravy k čomukoľvek - či je to sarmale (naša plnená kapusta), alebo vyprážaný rezeň s hranolkami.... ku všetkému patrí chlieb. Taktiež by som chcela vyzdvihnúť polievky...hmmm, taká rumunska ciorba - teda akákoľvek polievka na kyslo - to je rozprávka pre môj žalúdok....
Preto mi držte palce, nech sa mi podari z kuchyne "okukať" čo najviac...
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára