Rumunské zápisky / 7. Čo je v Rumunsku iné ako u nás, čast I.

Vzhľadom na doterajší monotónny priebeh mojich všedných dní sa mi ťažko hľadala téma, ktorou by som mohla prispieť a podeliť sa tak o moje zážitky. Rozhodla som sa teda stručne priblížiť aspoň zopár skutočností, s ktorými sa tu v Rumunsku stretávam....a ktoré sú proste iné ako u nás (resp. aspoň ako v Košiciach). Niektoré veci som už spomínala v predošlých príspevkoch. Ale veď nie nadarmo sa hovorí..."opakovanie, matka múdrosti", no nie?
Takže, čo ma v Rumunsku (konkrétne v KOnstance) prekvapilo, resp. zarazilo:

* Ceny (a v mojom prípade hlavne ceny piva)
Je zaujímavé, že všetky oficiálne zdroje uvádzajú cenový index v Rumunsku podstatne nižší ako na Slovensku. Ja som sem prišla s tým, že ceny sú približne na takej úrovni ako u nás - ale určite nie na vyššej. Nuž, tadaaaa...prekvapenie. Lacný život sa nekoná. Aj vďaka všeobecným predsudkom, že Rumunsko je lacná krajina sa utvrdzujem v tom, čo mi často hovoria miestni, keď sa nad niečim čudujem: "toto je Rumunsko, tu je možné všetko".
Pre porovnanie: najlacnejšie pivo, aké som tu pila stálo 3,5 RON (teda niečo vyše 30,-Sk). Priemerne stojí pivo v podniku 4-6 RON (teda 36 - 54,-). Cien kávy, čaju, a všelijakých nealkoholických nápojov sa pohybujú v rovnakých kategóriách ako spomínané pivo. Na druhej strane som z viacerých zdrojov počula, že Konstanca je veľmi drahé mesto v Rumunskom meradle - hlavne kvôli moru a turistom v lete (btw zatiaľ som tu okrem Maike - AIESEC stážistky z Nemecka nestretla žiadneho cudzinca). Ceny dopravy sú porovnateľné ako u nás - jedna jazda autobusom cca 12,-Sk, pričom mesačný lístok na jednu autobusovú linku tu stojí cca 400,-Sk (V Bukuresti vraj stoji len nieco okolo 150,-Sk). Čo sa týka cien jedál, je to porovnateľné s našimi. Všetko ostatné, čo som si stihla všimnúť, je na našej - teda vlastne už aj Európskej úrovni.

* Túlave psy
Najprv som si z toho nerobila veľkú hlavu. Avšak postupom času sa ich začínam desiť viac a viac. Naozaj Rumunsko je krajina túlavých psov. Z pochopiteľných dôvodov som tu teda zatiaľ nevidela žiadnu túlavú mačku. Pred nejakým časom sa organizovali nejaké projekty, aby sa množstvo týchto túlavých psov obmedzilo. Konkrétne sa rozhodli všetkých psov (aj feny) sterilizovať. Strerilizované zvieratá označkovali. Tento projekt sa konal len prednedávanom (teda pred 1 - 2 rokmi). Ja som tu vyše mesiaca, denne na mojej ceste vídam minmálne 5 - 10 pouližných hafanov. Avšak za celý čas som tu videla len 1 psa s označením signalizujúcim jeho sterilizáciu. Nuž, projekt sa asi nepodaril.
Každopádne, ja som ako tak v pohode. Bývam na rušnej ulici a v podstate nie som odkázaná na dlhé chodenie. Ale Maike, nemecká stážistka, ktorá býva na tichej ulici s krásnynm výhľadom na more a celé pobrežie.... nuž, nie vždy je výhodou bývať v pokojnej štvrti.... Tu je totiž koncentrácie týchto túlavých zvierat oveľa vyššia ako kdekoľvek inde. A navyše, minimálne každý druhý človek, s ktorým som sa rozprávala má nepríjemný zážitok s útokom týchto psov.
Nuž, miestni vedia, ako nás, zahraničných povzbudiť.

* kvalita chodníkov a ciest
Aj túto tému som už skôr načrtla. Sľubujem, že už nikdy nebudem nadávať na dlažbu na Hlavnej ulici v Košiciach. Kráľovstvo za takúto dlažbu kdekoľvek v Konstanci. Som si istá, že časom sa aj predstavitelia tohto mesta pustia do kompletných rekonštrukcií infraštruktúry a chodníkov pre chodcov. Konieckoncov, niekde som to už ako stratégiu
zahliadla. Avšak, vôľa by bola...všetko je to logicky otázka peňazí.
Takže pešie prechádzky (okrem obľúbenej zóny na pobreží) nie sú veľmi príjemné. Zvlášť, keď si musíte dávať veľký pozor na to, kam stúpate. Kúsky asfaltu striedajú ostrovčeky štrkopiesku, diery, prípadne aj plata. Niekedy mám pocit, že chodníky tu budujú len zo zvyšných stavebných materiálov. Teda keď napríklad pri plátaní nejakej diery na ceste sa im zvýši kúsok asfaltu, tak ho proste vylejú na najbližší chodník... aj to môžu byť chodci radi, že vôbec majú kadiaľ chodiť. Často totiž chodníky nie sú vôbec a tak sú ľudia nútení sa premávať po ceste. A poviem Vám,
vodiči tú nie sú veľmi ohľaduplní. Ha, a navyše, 2/3 chodníkov - tých lepších chodníkov, najmä v centre meste je neschodných. Môžte všetci 2 krát hádať prečo... No predsa kvôli nedostatku parkovacích miest. A kde každý vodič zaparkuje, keď nie je poruke parkovisko?...no predsa na chodníku. A keď už parkuje na chodníku, tak zaparkuje poriadne a tak, že nárazníkom sa takmer dotýka steny oproti....a teda logicky, kým sa chodci nenaučia lietať, musia zdieľať cesty spolo s mašinami poháňanými konskými silami...A kým sa vodiči nenaučia byť viac uhľaduplní, nebudem sa tu cítiť pri prechádzkach bezpečne.
Pre menšie medzinárodné porovnanie.....Počas môjho pobytu v Španielsku som sa sťažovala na to, že pri chodení po chodníku si treba dávať veľký pozor, pretože nikdy neviete, kde sa "vyšpiní" domáci miláčik ľudí žijúcich naokolo. Vďaka minimálnemu množstvu zelene, majitela nemajú kde venčiť svojich psov a tak príkovi neostáva nič iné, len pustiť tam, kde to naňho príde. A teda neraz trebalo dávať riadny pozor pod nohy....ale, chodníky boli...a boli dobré. Tu, v Rumunsku, tento problém nie je.... je tu zelene dosť...a ešte viac psov...ale, s chodníkmi je problém. Takže vlastne rozmýšľam sama pre seba...čo je lepšie? :-) Alebo som len typ človeka s nekonečnou potrebou na všetko sa sťažovať?
(pozn.: týmto článkom sa snažím len vyjadriť realitu mojimi očami.... v žiadnom prípade sa nesťažujem).