Španielske zápisky / 2. Druhý dojem alebo na čo všetko si zvykám

Prave mame za sebou piaty den nasho sesttyzdnoveho pobytu. Nas proces akomodacie sa dostava do druhej fazy. To znamena, ze na nas byt uz vieme bez problemov trafit a teraz zaciname rozoznavat aj jednotlive ulice a ine orientacne body nielen podla toho, ktora nas zavedie "domov", ale aj podla toho, co na ktorej kupime, resp. co kde kupime lacnejsie. Ak by som vsak strucne zhrnula to, co mam tu v spanielsku za sebou, vyzeralo by to asi takto:
den c. 1 - cestovanie, prichod, prve dojmy
den c. 2 - upratovanie a druhe dojmy
den c. 3 - pochodzky po Malage a svalovica :-)
den c. 4 - pre mna cely den pracovny doma na PC, kym Evka s Miskou hladali internet
den c. 5 - vylet do Torremolinos, chodenie, svalovica
Samozrejme, kazdy z tychto dni sme travili aj nakupovanim, kedze sa potrebujeme trosku pretransformovat do ineho prosterdia ako je u nas doma. Ale o nakupovani niekedy nabuduce :-).
Od pondelka nastupujeme do skoly aj do prace (mimochodom, nasa firma je od skoly vzdialena cca 5 minut peso). Hned treti den nasho pobytu v ramci pochodzok po meste sme si stopli cas od bytu ku skole - 25 min. Takze kazdodenny pohyb nam urcite nebude chybat, kedze tuto cestu budeme absolvovat niekolkokrat denne (rano do skoly, na obed zo skoly, po sieste, ktora trva od 13.00 do cca 16:00 zas do prace a potom vecer domov). Celkom sa tesim, ze konecne nabehneme na nejaky rezim, pretoze od kedy sme prisli, je to pre mna viac menej dovolenka.
Avsak chcela by som sa s Vami podelit o zopar zvlastnosti, ktore su tu bezne a mozno vam zvlastne nepripadaju, ale na ktore ja nie som zvyknuta ....:

1) Mopedy, vsade same mopedy. Na jednej strane je to velmi prakticka vec v doprave - ziadny problem so zapchami (pichne sa totiz vsade), mensie problemy s parkovanim ako u aut. Akonahle sa vsak na moped nepozeram ako jeho sofer, resp. majitel, zacina mi prekazat a hned Vam aj vysvetlim preco. Ako vodicovi auta by mi mopedy vadili prave preto, ze sa "pichnu" vsade. Z lava, z prava, bez smeroviek - mna by to stalo vela nervov, preto tymto zaroven vzdavam hold soferom aut v juzanskych krajinach. Ako cloveku, ktory byva na frekventovanej ulici mi na mopede vadi jeho hluk. Zatial ziadne auto (okrem smetiarskeho) nenarobilo na ulici taky hluk ako mopedy - o to viac, ze byvame na kopci, takze tie ubohe masinky veru maju co tahat. Niekedy mi to pripomina zvuk komara v noci - uz zdialky pocujete ten charakteristicky pisklavy bzukot.... priblizuje sa.... a je stale hlasnejsi a hlasnejsi a potom stale kruzi okolo vas a vy mate toho zvuku plnu hlavu. Ja sa takto citim stale, ked som na byte v nase obyvacke.

2) Doprava ako taka je tu dalsia vec, na ktoru si budem musiet nejaky cas zvykat - chvalabohu, len ako chodec, lebo ako sofer by som to tu nezvladla. Samozrejme, hlavnym dorozumievacim jazykom soferov je klakson, takze juzansky temperament sa prirodzene odraza aj na premavke. Co ma vsak zaraza je ich schopnost zastavit hocikedy a hocikde - taxikar ked nas vykladal pred bytom zastal rovno v zakrute tak, za brzdil cely pruh a kufre nam vykladal rovno na krizovatku; zenska zastavi (aby mohla napisat sms) auto 3m za semaforom s jednym pruhom tak, ze auta ju musia obiehat v pruhu pre opacny smer a nikto jej ani nezatrubi - je to pre nich v pohode. Nechcem si ani predstavit ako by soferi vyvadzali u nas :-)

3) Byvanie a intimita - o tom som pisala uz v predchadzajucom prispevku, ale neda mi to nespomenut opat :-). stale si totiz neviem zvyknut na to, ze vidim susede rovno do kuchyne. Dnes sme zo srandy navrhli, ze by sme si mohli zohnat udicu a ked teta bude varit nieco dobre, tak by sme si zo dve porcie vytiahli k nam :-) (mimochodom, dnes mali vybornu susenu sunku s olivami).

4) Chlieb - ako pravy Slovak, v tomto mimo SR momentálne trpím. Totiž aj keď mám v okruhu 20m od brány 2 pekárne, 1 potraviny a kiosk (v okruhu 100m sú tam ešte 2 lekárne, supermarket, elektro, nejaké butiky a autoškola), jedinou doteraz schodnou nahradou co sme nasli su bagety, resp. akysi sendvicovy chlieb. Samozrejme, je to chutne, ale predsa len, chlieb je chlieb.

5) Toto sice nie je neprijemne, ba naopak, to sa mi velmi paci a u nas to nemame - vsade na ulici nam tu rastu mandarinky :-)

Toto su momentalne veci, s ktorymi sa vysporiadavam. Urcite k nim budu postupm casu pribudat dalsie.
Len pre zaujimavost, dnes som tu nasla dost kurioznu vecicku....automat na cerviky :-). V pristave v Torremolinos dost prakticka vecicka pre rybarov bez navnady :-)). Veru, dobre sme sa pobavili.