Španielska zápisky / 8. Granada a Alhambra

V sobotu pocas nasho druheho vikendu sme sa rozhodli spravit si vylet do Granady, krasneho mestecka vzdialeneho cca 1,5 hodiny cesty autobusom z Malagy smerom do vnutrozemia. Vyrazili sme skoro rano, kedze sme toho chceli v Granade vela stihnut. Cesta autobusom smerom do vnutrozemia nebolo nicim specialne zaujimava. Kopec striedal kopec, dolinu dolina. Celkom nudny pohlad. Kopce boli posypane stromami velmi riedko, pripadalo mi to ako trieda stredoskolakov na nultej hodine telesnej vychovy. Len tak si tam lenivo postavali :-).Po nich vsak prisli kopce posiate stromcekami, ktore vyzerali ako keby cvicili spartakiadu. Krasne zoradene. Tie nas sprevadzali cely zvysok cesty az do Granady. Usudili sme, ze to budu asi "polia", kde sa postuju olivy. Zaujimave bolo, ze sme krizovali asi 3 rieky, ktore boli krasne oznacene, avsak ked som sa pozrela z okna pod most, videla som len suche koryta.... nuz, asi riecna voda bola prave na dovolenke po namahavom lete.
Pri vstupe do Granady ma zarazila trava zvlastnej farby.... hovorili sme zi, ze "bud tu popri cestach rastie trava zvlastnej farby, alebo tu rano santili prizemne mrazy." Pri vtedajsich teplotach "u nas" v Malage (ktore sa cez den pohybovali okolo 20 stupnov a cez den sme chodili v trickach), sa nam zdalo byt nemozne, ze by tak blizko pri Malage boli prizemne mrazy. Avsak ked sme z autobusu vystupili, nepredstavitelne sa stalo realitou. Teplotny rozdiel nas zarazil (zdal sa mi byt vacsi, ako ked z Kosic pridem do Popradu), kedze sme s nim vobec neratali. Pocas celeho dna sme teda "bojovali" s chladom.
Granada je jedno z najnavstevovaniesjcich miest v Spanielsku. Je oblubenym miestom lyziarom, kedze nedaleko sa nachadzaju zname lyziarske strediska v Sierra Nevade. Nachadza sa tu mnozstvo pamiatok a skvostov, v ratane svetoznamej ALHAMBRY, vdaka comu sa Granade tesi celorocnej navsetvnosti turistov.
Najprv sme sa vybrali do centra mesta navstivit katedralu a nejake-tie pamiatky, ktorych strucny zoznam nam na kusok papiera vecer predtym spisal nas sef v praci. Takze sme chvilku bludili po centre, chodili od dveri k dveram,
a pozerali, ci to nahodou nie je jedna z veci na "nasom zozname". Pochodili sme teda viacero veci, o ktorych nemam ani potuchy.... som veeelmi zly turista. Co vsak viem urcite, ze raz by som sa tam chcela vratit, pretoze je to naozaj krasne mesto. Navalu turistov v centre mesta su samozrejme prisposobene aj miestne pomery. Na jednej strane su to mnozstva obchodikov zo suvenirmi a poulicni umelci ako maliari a hraci na gitarach, ktori turistom dodavaju pocit pravej spanielskej atmosfery.
Na druhej strane su to ludia, ktori sa na turistoch snazia zarobit a su velmi neprijemni. Hovorim o "bosorkach s vetvickami". Pri kazdom turisticky atraktivnom mieste je ich hned niekolko. Ich praca spociva v tom, ze najprv vam daju (vo vacsine pripadoch az vnutia) zelenu vetvicku. Akonahle si ju vezmete do ruky zacnu Vam vestit z ruky, su na vas velmi mile a potom od vas "drankaju" peniaze, pricom samozrejme, stale pytaju viac a viac. Vacsina turistov ich obchadza. Tie zeny su vsak v niektorych pripadoch agresivne. Turistu proste schmatnu a to svoje "vestenie" tomu chudakovi doslova vnutia. V takom pripade je clovek doslova chyteny do pasce. Mali sme tu moznost sledovat ich "pracu" z bezpecia turistickeho autobusu pocas jednej zo zastavok. Videli sme, ako sa jednej vestici podarilo od jedneho dievcata vymamit 20 eur. Tolko penazi za taku kravinu. Taketo okradanie turistov vie riadne zneprijemnit den. Nam sa tieto zeny nastastie stastne darilo "striasat" (po mojej neprijemnej skusenosti spred dvoch rokov, kedy ma podobne zeny okradli - myslim doslova, nic som im nedavala, sa ich stranim ako cert kriza). Ale kazde miesto ma svoje dobre aj zle stranky, takze treba to brat sportovo.
Kedze sme toho o meste nevedeli vela, rozhodli sme sa kupit si listok na turisticky autobus, ktory obchadze vsetky najznamejsie turisticke atrakcie, ku ktorym je aj vyklad. pre nas bol najoptimalnejsi vyklad v anglictine. Avsak napriek mojej dobrej znalostnej urovni tohto jazyka som toho pochytila len velmi malo. Po jednej obhliadkovej jazde sme sa rozhodli, ze sa pojdeme najest a ze po obede prejdeme na zlaty klinec programu - do zahrad Alhambry.

Na obed sme si nasli prijemnu restauraciu, ktorej uzasnu atmosferu dotvarali typicke Spanielske sunky (Jamons) - teda cele bravcove stehna, ktore vyseli zo stropu a absolvovali proces susenia, aby sa o niekolko mesiacov mohli dostat v ich pre spanielsko typickej, susenej podobe. Mimochodom, velmi chutna zalezitost.
Naznamejsim monumentom v Granade je spominana Alhambra, stara pevnost s palacmi a krasnymi zahradami, ktora lezi na kopci nad Granadou. Kedze ja nie som velmi na historicke fakty, viac o tomto skvostnom monumente sa mozete dozvediet na tychto www strankach:
http://cs.wikipedia.org/wiki/Alhambra
http://www.arsvirtual.com/visitas/visitas/Alhambra/index.html - virtualna prehliadka alhambry
http://www.alhambra.org/eng/index.asp?secc=/inicio
Spomeniem len tolko, ze listky na vstup do palacov sa musia rezervovat vopred a ich pocet je limitovany asi na 3000. Dva dni pred nasou navstevou uz boli vypredane. Tak sme sa rozhodli palace ozeliet a vybrali sme sa tam s tym, ze navstivime aspon nadherne zahrady. Boli naozaj fascinujuce. Navsteva tohto miesta je vsak minimalne poldnova zalezitost, takze aj toto krasne miesto sme viacmenej preleteli, kedze sme prisli asi 2 hodiny pred jeho zatvorenim. Pri nasom odchode sme sa s Catharinou (nasou spolubyvajucou z Nemecka) rozhodli, ze ostaneme, pojdeme na nocnu navsetvu palaca (tam boli este volne listky) a ze do Malagy sa vratime neskorsim autobusom. Tak teda Misa s Evkou sa vybrali na autobusovu stanicu, kedze im bola ovela vacsia zima ako nam a chceli sa cim skor vratit do tepluckej Malagy. My s Catharinou sme sa zatial zohriali v hoteli pri dobrom vinku. Avsak asi 10 minut pred tym, ako sme planovali ist kupit listky, zavolali nam zo stanice, ze nemame ziaden vhodny neskorsi autobus do Malagy. Toto nas uplne zarazilo. Tak velmi sme sa tesili na nocnu navsetvu palaca...avsak pri odchode posledneho autobusu o 21:00 by sme to vobec nestihali (palac totiz otvarali o 20:00 a cesta na autobusovu stanicu zaberie cca 20 min. autom). Tak sme teda sklamane sadli do taxika a zviezli sme sa na do mesta na autobus "domov".

Sice som teda nevidela vsetko, co by mal spravny turista v Granade vidiet, mozem vsak s kludnym srdcom povedat, ze som tam bola a ze som si tento den uzila najviac, ako sa pri danych podmienkach a okolnostiach dalo. Dufam vsak, ze este bude prilezitost sa sem vratit a odniest si z tohto nadherneho mesta este viac.
Mimochodom, fotky z Granady najdete TU, a fotky zo zahrad Alhambry TU.

Španielske zápisky / 7. Utorok trinásteho alebo ako nám došiel plyn

Ako som uz spominala, v Spanielsku funkciu nasho piatku 13-ho plni utorok s takymto datumom. Zhodou okolnosti sme ho zazili prave tyzden po nasom prichode sem. Vsetko sa to vlastne zacalo uz v noci z pondelka na utorok. Prestala nam tiect tepla voda. Samozrejme, dosla prave v momente, ked sa Misa sprchovala :-)).
Samozrejme, prve, co ma napadlo bolo, ze nam dosiel plyn. Avsak sporak nam fungoval bez problemov, len boiler na vodu zhasol a nevedeli sme ho zapalit. Nuz, tak sme na druhy den ozeleli sprchu a "vadu" sme nahlasili v skole (kedze byt, v ktorok byvame, patri skole). Kym se sa my poctivo ucili spanielcinu, na nas byt bol vyslany opravar, ktory vsak usudil, ze nema spravne naradie a ze sa vrati vecer. Nuz, teda, nase sprchovanie sme opat odlozili a cez obed sme sa rozhodli, ze si uvarime polievku. Ako tak varime, varime, zrazu nam zhasol aj sporak. Vtedy sme si uvedomili, .... aha, predsa len nam dosiel plyn. Takze nakoniec celkom bezna, normalna vec, ktora sa v tom momente pre nas stala ale tazko zdolatelnou prekazkou. Doma (myslim na Slovensku), ked nejde tepla voda, zohrejem si vodu na sporaku a dokazem ako-tak fungovat. Ale tu, ked dojde plyn, neda sa nic. Nejde tepla voda, neda sa nic uvarit, proste bezvychodiskova situacia (kedze nemame ani rychlovarnu kanvicu), kym sa nedonesie nova plynova bomba. Vecer, ked sme sa vracali z prace, plne nadeji, ze opravar aj s naradim nam nainstaloval novy plyn, stretli sme Catherine (nasu spolubyvajucu). Opravar u nas bol. Myslime si:"hura, konecne sprcha a tepla vecera". Catherine nas vsak vyviedla z omylu. opravar totiz prisiel na vadu: "dosiel nam plyn, treba nam novu bombu." Nuz, ujo objavil ameriku :-)). Tak sme nasu vytuzenu sprchu opat odlozili na neurcito. Na druhe rano sme to opat nahlasili v skole, kde zabezpecili, aby sa nova bomba dostala k nam. Po 48 hodinach sme si teda konecne mohli uzivat teplu vodu:-)). Chvalabohu, bol to jediny utorok trinasteho, pocas ktoreho sme v Spanielsku.

*Mimochodom, vedeli ste, ze v Nemecku po tazkej noci plnej alkoholu nebudete mat opicu, ale kocura?

Španielske zápisky / 6. Ako vyzerá môj deň

Pomaly sa zaciname zvykat na toto prostredie. Minuly tyzden zacali mat nase dni aku-taku strukturu. Jednak nam zacala skola, ale taktiez sme nastupili do prace. Takze ako vyzera nas den? Vstavame cca o 8:00 hod. Za normalnych okolnosti (teda na Slovensku) som uz taky cas v praci, tu sa mi to vsak zda nejak skoro. Naranajkujeme sa, a na 10:00 ideme do skoly. Cesta do skoly nam zaberie cca 20 minut peso (takze o pohyb mame postarane). Koncime pred 14:00, utekame naspat na byt naobedujeme sa a na 16:00 ideme do prace, ktora je sice cca 200m od skoly, ale z bytu nam to zaberie opat dalsich 20 minut. Na byt dojdeme opat vecer priblizne o 20:00, cestou sa zastavime v obchode.
Kedze sme tu tri a zivot tu nie je pre nas najlacnejsi, na byte si sami varime, pokial je to mozne (teda pokial mame plyn, cas a z coho). Avsak piatky mame o nieco volnejsie, kedze v nasej firme v piatok poobede nepracuju. Nas vikend teda zacina v piatok okolo obeda :-))
Podla mojich vypoctov prechodime denne minimalne hodinu a pol. Avsak napriek tomu, ze vsetky tri chodime kazdy den rovnako, dovolim si sa postazovat. Nie je totiz lahke chodit peso s dvoma vysokymi dlhonohymi zenami :-) mam totiz odpozorovane, ze kym Evka urobi 2 kroky, ja musim urobit 3 kroky na to, aby som presla taku istu vzdialenost a drzala s nimi tempo. Musim vyzerat dost smiesne ked tak popri Misi a Evke cupkam. Teda musim vyvinut o 1/3 viac energie a aj to ledva stiham na ich tempo.
Zatial po praci nemame velmi vo zvyku chodit ist zit, este sme totiz nenabehli na ten pravy system a sme dost znicene. Radsej si dame pivko na byte - je to pohodlnejsie a neporovnatelne lacnejsie (male capovane pivo v bare vyjde na cca 2eura, kym litrova flasa piva v obchode stoji menej ako 1 euro). Dufam vsak, ze v najblizsich tyzdnoch sa polepsime, a konecne zacneme nieco aj vyvadzat - dokonca som si uz spisala aj moj To DO´s LIST (zoznam toho, co vsetko tu chcem stihnut). Tak mi teda drzte palce.

*Mimochodom, vedeli ste, ze v Korei maju vsetci ludia o rok viac? Totiz v Korei nerataju vek od narodenia, ale od pocatia. Teda dietatko, ked sa narodi, ma uz jeden rok. Mozno aj preto tak radi cestuju... :-) vsade inde totiz maju o rok menej :-).

Španielske zápisky / 5. Vedeli ste, že (alebo čo nové som sa dozvedela)

Ešte tu nie som tak dlho (a vlastne ani nebudem) na to, aby som spoznala túto krajinu "až do špiku". Preto veľa vecí, o ktoré by som sa teraz rada s Vami podelila je z rozprávania, zo školy od ukecaného učiteľa a podobne.Keby som na všetky tieto veci mala prísť sama, asi by som tu musela stráviť mladosť :-)
Takže, vedeli ste, že:
* na Silvestra, keď zvony odbíjajú posledné sekundy v starom roku, Španieli zvyknú pri každom odbití zvona zjesť jeden kúsok hrozna. Teda posledných 12 sekúnd v roku trávia tak, že každú sekundu zjedia jednu bobuľku hrozna,pričom 1 bobuľa = 1 šťastný mesiac v Novom roku (logicky ich preto zjedia 12). A tak Španieli vítajú Nový rok s plnými ústami :-))
* Keď si každý priemerný človek má vybaviť španielsko, ako prvé na čo si spomenie je toreádor, flamengo a paiella. Vedeli ste však, že také flamengo nie je typické pre celé španielsko, ale len pre Andalúziu (teda oblasť na juhu krajiny)? Taktiež paiella je typická pre Valenciu, nie pre celé Španielsko, dokonca ani pre Malagu. Tu je vraj typické jedlo "pescaito frito", teda také chutné smažené rybky :-))
* Viete, ktorá krajina v Európe má v prepočte na obyvateľov najviac barov? Nie, nie je to Španielsko. Je to vraj Malta. Ale.... Španielsko je hneď druhé. Avšak, prevenstvo mu patrí za najväčší počet barov vôbec... niet sa čo čudovať, veď Španieli vlastne žijú na ulici... a hádam nebudú sedieť na chodníku :-)
* V Španielsku vynašli lízatko ( po Španielsky sa povie chupa chups) a mop. A tiež vraj grafická podoba chupa chups lízatiek pochádza od Salvádora Daliho (teda grafická podoba obalu, nie lízatka ako takého)
* Celá Európa považuje za deň bláznov 1. apríl. Môže mať bláznivý národ ako Španieli deň bláznov v taký obyčajný deň? Samozrejme, že nie. U nich je deň s týmto významom 28.december. Na moju otázku, prečo práve tento deň, som však dostala typickú španielsku odpoveď s typickým španielskym úškrnom (kto pozná napr. Juana, ktorý s nami nejaký čas pracoval , vie o čom hovorím): "prečo prvý apríl?".To hovorí za všetko.
*Dnes je utorok 13-ho. pre mňa obyčajný deň. Pre Španielov je to to isté ako u nás piatok 13-ho. Obzvlášť na juhu. Tu sú ľudia veľmi poverčivý.
* A vedeli ste, že keď má ponožka diery, tu povedia, že ponožka má "tomates", teda paradajky"?
* Vedeli ste, že lakomý človek má v španielsku "krodíla vo vrecku?"
* Vedeli ste, že keď chcete otvoriť víno a nemáte otvárač na korkové zátky, stačí dno fľaše obmotať handrou a fľašu dnom buchnúť o stenu? Korok potom povolí sám - skúsim to pri najbližšej príležitosti :-)
Vy ste to nevedeli? Nuž, ani ja. Ale už viem :-)
A ešte jedna vec, ktorú som odpozorovala ja: Smetiari svoju šichtu začínajú asi o polnoci, pretože 00.15 sú už na našej ulici a pre istotu to otáčajú hneď dvakrát. Síce som ich ešte nevidela, ale počula som ich veľmi dobre...teda až príliš. Ako som už spomínala v predošlom príspevku, sú ešte horší ako tie nešťastné mopedy. Chvalabohu, chodia v noci a nemusím ich počúvať celý deň, pretože keď sú pod vaším oknom, je to ako malé zemetrasenie. Na druhej strane, radšej hluční smetiari ako žiadni smetiary... oveľa horšie by bolo, keby nechodili vôbec... aj keď....keď tak pozerám na tie ulice, neviem či by tam bol veĺký rozdiel :-).

Španielske zápisky / 4. Nová spolubývajúca

Ked sme sa v nedelu vratili z internetu (ktore sme nasli cca 5 minut od nasho bytu v parku pri skole), cakalo nas prekvapenie. Vchodove dvere neboli zamknute, nase prazdne kufre boli zo susiarne (tak sme nazvali jednu prazdnu izbu) vystahovane. Najprv ma napadlo, ze mozno prisla upratovacka :-), ale ked som uvidela v izbe cudzie veci,... Vtedy som pochopila, preco sme v obalke dostali len styri kluce, ked posteli je na byte 5. Asi tu predsa len nebudeme sami. Takze kym sme boli prec, nastahovala sa k nam nova spolubyvajuca. Podla jej veci (kedze na byte uz nebola) sme usudili, ze sa jedna o Rakusanku, alebo Nemku. No a ked prisla na byt, tak sme zistili, ze sa Volá Catherine, pochádza z Nemecka a sem prisla na len na dva týždne študovať španielčinu. V práci mala ešte veľa voľnej dovolenky a jej priateľ s nou nechcel ísť na druhú dovolenku tento rok, tak prišla sem. Takže predsa len máme na byte trošku medzinárodnej atmosféry.Okrem spanielciny sa teda budeme zdokonalovat aj v anglictine a mozno aj v nemcine. Hoci je Catherina Nemka, rozpravame sa s nou zatial po anglicky a verime, ze druhy tyzden jej pobytu prehodime uz spolocne aj nieco po spanielsky.

Španielske zápisky / 3. Výlet do Torremolinos

Spravili sme si vyletnu sobotu a rozhodli sme sa vyjst si do Torremolinos. Je to mestecko na pobrezi Stredozemneho mora cca 30 minut vlakom od Malagy. Napriek tomu, ze uz ani tu nie je sezona, Torremolinos bolo plne turistov. Ocividne je to jedna z oblubenych turistickych destinacii nemeckych a anglickych dochodcov. Pocasie je v toto rocne obdobie prijemne, takze starsim ludom padne vhod vyhriat sa na prijemnom slniecku na plazi a neriskovat pri tom infarkt (kedze v lete su tu aj pre mna neznesitelne horucavy). Plaz je cca 10 minut od namestia, kde je aj vlakova stanica. Kazdemu priemernemu turistovi vsak tato cesta trva minimalne 30 minut (nam trvala asi vyse hodiny), kedze cela cesta je obklopena butikmi, stankami s bizuteriou a roznym tovarom od vymyslu sveta. Tak som si kupila novu kabelku, nakupili sme pohladnice a este nejake drobnosti a dosli sme konecne na plaz. V podstate cely nas den opat pozostaval z chodenia. Presli sme cele pobrezie az po pristav, medzitym sme sa stavili na obed (dali sme si tradicnu spanielsku paiellu - nieco ako rizoto s morskymi plodmi). Samotne mesto je ovela krajsie a cistejsie ako Malaga, mne osobne prislo aj trosku lacnejsie. Kazdopadne, dufam, ze este bude prilezitost sa sem vratit, pretoze to bola velmi prijemna prechadzka. Fotocky z nasho vyletu mozete najst tu :-)

Španielske zápisky / 2. Druhý dojem alebo na čo všetko si zvykám

Prave mame za sebou piaty den nasho sesttyzdnoveho pobytu. Nas proces akomodacie sa dostava do druhej fazy. To znamena, ze na nas byt uz vieme bez problemov trafit a teraz zaciname rozoznavat aj jednotlive ulice a ine orientacne body nielen podla toho, ktora nas zavedie "domov", ale aj podla toho, co na ktorej kupime, resp. co kde kupime lacnejsie. Ak by som vsak strucne zhrnula to, co mam tu v spanielsku za sebou, vyzeralo by to asi takto:
den c. 1 - cestovanie, prichod, prve dojmy
den c. 2 - upratovanie a druhe dojmy
den c. 3 - pochodzky po Malage a svalovica :-)
den c. 4 - pre mna cely den pracovny doma na PC, kym Evka s Miskou hladali internet
den c. 5 - vylet do Torremolinos, chodenie, svalovica
Samozrejme, kazdy z tychto dni sme travili aj nakupovanim, kedze sa potrebujeme trosku pretransformovat do ineho prosterdia ako je u nas doma. Ale o nakupovani niekedy nabuduce :-).
Od pondelka nastupujeme do skoly aj do prace (mimochodom, nasa firma je od skoly vzdialena cca 5 minut peso). Hned treti den nasho pobytu v ramci pochodzok po meste sme si stopli cas od bytu ku skole - 25 min. Takze kazdodenny pohyb nam urcite nebude chybat, kedze tuto cestu budeme absolvovat niekolkokrat denne (rano do skoly, na obed zo skoly, po sieste, ktora trva od 13.00 do cca 16:00 zas do prace a potom vecer domov). Celkom sa tesim, ze konecne nabehneme na nejaky rezim, pretoze od kedy sme prisli, je to pre mna viac menej dovolenka.
Avsak chcela by som sa s Vami podelit o zopar zvlastnosti, ktore su tu bezne a mozno vam zvlastne nepripadaju, ale na ktore ja nie som zvyknuta ....:

1) Mopedy, vsade same mopedy. Na jednej strane je to velmi prakticka vec v doprave - ziadny problem so zapchami (pichne sa totiz vsade), mensie problemy s parkovanim ako u aut. Akonahle sa vsak na moped nepozeram ako jeho sofer, resp. majitel, zacina mi prekazat a hned Vam aj vysvetlim preco. Ako vodicovi auta by mi mopedy vadili prave preto, ze sa "pichnu" vsade. Z lava, z prava, bez smeroviek - mna by to stalo vela nervov, preto tymto zaroven vzdavam hold soferom aut v juzanskych krajinach. Ako cloveku, ktory byva na frekventovanej ulici mi na mopede vadi jeho hluk. Zatial ziadne auto (okrem smetiarskeho) nenarobilo na ulici taky hluk ako mopedy - o to viac, ze byvame na kopci, takze tie ubohe masinky veru maju co tahat. Niekedy mi to pripomina zvuk komara v noci - uz zdialky pocujete ten charakteristicky pisklavy bzukot.... priblizuje sa.... a je stale hlasnejsi a hlasnejsi a potom stale kruzi okolo vas a vy mate toho zvuku plnu hlavu. Ja sa takto citim stale, ked som na byte v nase obyvacke.

2) Doprava ako taka je tu dalsia vec, na ktoru si budem musiet nejaky cas zvykat - chvalabohu, len ako chodec, lebo ako sofer by som to tu nezvladla. Samozrejme, hlavnym dorozumievacim jazykom soferov je klakson, takze juzansky temperament sa prirodzene odraza aj na premavke. Co ma vsak zaraza je ich schopnost zastavit hocikedy a hocikde - taxikar ked nas vykladal pred bytom zastal rovno v zakrute tak, za brzdil cely pruh a kufre nam vykladal rovno na krizovatku; zenska zastavi (aby mohla napisat sms) auto 3m za semaforom s jednym pruhom tak, ze auta ju musia obiehat v pruhu pre opacny smer a nikto jej ani nezatrubi - je to pre nich v pohode. Nechcem si ani predstavit ako by soferi vyvadzali u nas :-)

3) Byvanie a intimita - o tom som pisala uz v predchadzajucom prispevku, ale neda mi to nespomenut opat :-). stale si totiz neviem zvyknut na to, ze vidim susede rovno do kuchyne. Dnes sme zo srandy navrhli, ze by sme si mohli zohnat udicu a ked teta bude varit nieco dobre, tak by sme si zo dve porcie vytiahli k nam :-) (mimochodom, dnes mali vybornu susenu sunku s olivami).

4) Chlieb - ako pravy Slovak, v tomto mimo SR momentálne trpím. Totiž aj keď mám v okruhu 20m od brány 2 pekárne, 1 potraviny a kiosk (v okruhu 100m sú tam ešte 2 lekárne, supermarket, elektro, nejaké butiky a autoškola), jedinou doteraz schodnou nahradou co sme nasli su bagety, resp. akysi sendvicovy chlieb. Samozrejme, je to chutne, ale predsa len, chlieb je chlieb.

5) Toto sice nie je neprijemne, ba naopak, to sa mi velmi paci a u nas to nemame - vsade na ulici nam tu rastu mandarinky :-)

Toto su momentalne veci, s ktorymi sa vysporiadavam. Urcite k nim budu postupm casu pribudat dalsie.
Len pre zaujimavost, dnes som tu nasla dost kurioznu vecicku....automat na cerviky :-). V pristave v Torremolinos dost prakticka vecicka pre rybarov bez navnady :-)). Veru, dobre sme sa pobavili.

Španielske zápisky /1. Prvé dojmy

Tak, a som tu. Miesto, na ktoré som sa tešila niekoľko mesiacov je zrazu všade okolo mňa. A je ho tu plno. Málaga. Mesto na juhu Španielska, priamo na pobreží Stredozemného mora sa pre mňa stala na najbližsích šesť týždňov útočiskom pred začínajúcou zimou u nás doma (ako som sa dozvedela deň po príchode, tak sme len o pár hodín unikli prvému snehu na Slovensku). Nie som tu však sama. Prišli sme hneď tri. Spolu s mojimi kamarátkami a kolegyňami v jednej (alebo v dvoch?) osobe - Mišou (alias Piťou) a Evkou si budeme spolu nažívať v cudzom svete.

Cesta
Stručne a jasne - únavná! Z Košíc sme vyrazili o jednej v noci (z pondelka na utorok) na letisko do Budapešti, odkiaľ sme o siedmej ráno leteli do Milána a odtiaľ priamo do Malagy. Tu sme však došli až o jednej na obed. Na letisku nás už čakal Julio (náš španielsky kolega, ktorý dosť dlho pracoval aj na slovensku a v poľsku), ktorý nás vzal do školy pre kľúče od bytu a potom na byt. Nikdy však nezabudnem na taxikára, ktorý nás z letiska viezol - veľký (ale pritom vcelku šarmantný) chlap s chrapľavým hlasom ako Don Corleone z filmu Krstný otec.

Prvé dojmy z počasia
Vedeli sme, že tu určite bude teplejšie ako u nás doma. Keď sme však prišli, teplomer ukazoval niečo cez 22°C. Každopádne, sme vychystané (resp. pobalené) na jeseň, resp. skorú zimu. Takže asi si budeme musieť trošku aktualizovať a prispôsobiť nás šatník a obuv, aby sme sa tu až tak nepotili. Je síce pravda, že na ulici bežne stretávame ľudí v teplákoch a papučiach, ale .... radšej pojdem na nákupy :-) Dnes sme sa boli pozrieť na pláži - od nášho bytu je to asi 20 minút pešo. Napriek tomu, že je už november, našli sme tam zopár ľudí sa opaľovať a oddychovať na dekách. Usúdili sme, že cez víkend sa asi vyberieme na pláž do Torremolinos (turistické mestečko cca 30km od malagy), keďže tam sú krásne čisté pláže.

Prvé dojmy z ubytovania, alebo ako som sa o sebe zas niečo nové dozvedela
Všetko, čo sme o našom ubytovaní vedeli pred našim príchodom bolo to, že budeme bývať v trojizbovom byte vo vilovej štvrti blízko centra. Prvý dojem z bytu bol však trošku odlišný (ba až hrozivý) - rušná ulica, všade prach, špina, všetko pôsobilo tak chladne a neútulne, hnusilo sa nám čo i len posadiť sa na stoličku. Vrcholom bol pre nás zistenie, že sme vyfasovali špinavé posteľné prádlo - a po dlhej ceste a dvoch dňoch bez spánku to pre nás bola predposledná kvapka. Na druhej strane, byt má všetko, čo k životu potrebujeme - kompletne vybavenú kuchyňu, práčku, žehličku, sušič na prádlo, proste všetko na to, aby sme mohli bez väčších problémov fungovať. Tu nastal moment, keď som v sebe objavila zmysel pre poriadok. Hneď na druhý deň sme teda spravili veľkú brigádu. V obchode sme nakúpili čisitace prostreidky od výmyslu sveta a handry a celý deň sme čistili, prali, leštili a potom aj žehlili. Myslím, že moja mamka by mala zo mňa radosť. Konečne sa totiž vo mne prejavil zmysel pre poriadok :-).
Takže teraz bývame čisto a podľa možností aj útulne. Blízkosť pri centre je relevantná - je to cca 20 minút pešo, ale podľa hluku sa dá usudzovať, že centrum je vlastne všade :-). Bývame na kopci, odkiaľ je nádherný výhľad na more a celé pobrežie. Veľká škoda je, že bývame na strane od mora a že vlastne nevidíme nič okrem hlučnej ulice a susedovie kuchyne. Avšak pokiaľ výjdeme po ulici hore na kopec (pomedzi všetky tie krásne vily), výjdeme rovno na "Castillo de Gibralfaro", teda na obrovskej pevnosti s vyhladkami na more a mesto, ktoré malo v minulosti akési obranné funkcie. čo sa týka vybavenosti našej ulice, je tu všetko. Supermarket, pekáreň, stánky a asi 3 lekárne v okruhu 100 metrov. Na rohu (asi 3 metre od našej brány) predávajú pečené zemiaky, na ktoré sa začíname chystať. Jedinou nevýhodou zatiaľ je pre nás ten ich spôsob života a to, že vlastne nemáte žiadne súkromie v bytoch. Z kuchyne máme okno rovno takého smiešneho priestoru, kde vidím priamo na sporák susede oproti o poschodie nižšie (mimochodom, veľmi dobre varí - včera mali krevety a dnes niečo z paprikami). Z obývačky máme výhľad rovno na rušnú ulicu, z ktorej ide nonstop hurhaj. Ostala nám teda spálňa, ktorá ale "pozerá" do spálne susedom oproti s odstupom asi 2 metre medzi oknami. Našli sme teda čaro závesov a roliet a v podstate všetko závisí od nášho rozhodnutia: buď budeme mať svetlo, alebo súkromie..... :-)