Pri spomenutí Rumunska sa mnohým vynorí práve Dracula ... vďaka tejto fiktívnej postave sa Rumunsko preslávilo po celom svete. A hoci mnohí ľudia netušia (myslím mimo európanov), kde sa rumunsko nachádza, dôležité je, že vedia, že je to domovská krajina Draculu...Ja som toho o Draculovi veľa nevedela predtým ako som sem prišla. tak ako väčšina z nás, som ovplyvnená tým, čo vidím v telke. Vedela som, že v skutočnosti neexistoval v takej podobe ako je prezentovaný... ale že žil a že pochádzal z Transylvánie. Nuž, teraz toho viem viac....
(v tomto príspevku, ako aj vo viacero iných používam niektoré námety a popisy z cestopisu Rumunsko není devočina, od autorskej dvojice Lenka a Jozef Šikrha - mimochodom, veľmi zaujímavé čítanie a ešte zaujímavejšie a veľmi dobre vyjadrené postrehy na niektoré skutočnosti)Kto bol Dracula?
Všetci veľmi dobre vieme, že žiaden gróf Dracula, ktorého tak pútavo vykreslil írsky spisovateľ Bram Stocker v románe Dracula, nikdy neexistoval. Taktiež neexistujú upíry, aj keď mnoho ľudí na nich verí. Nuž, obdobne mnoho ľudí verí na UFO, či Santa Clausa. Rozprávky nám dovoľujú prežívať zaujímavé dobrodružstvá - a Dracula je jednou z najvďačnejších legiend. O to viac, že ľudia s prezývkou Dracul a Dracula skutočne existovali a druhý z tejto dvojice bol krvilačný ako Dracula...
Kde bolo, tam bolo (kedy, to vieme - v roku 1430) narodil sa chlapec menom Vlad. Nuž, ale nebol to len taký obyčaný chlapec. Jeho dedo bol totiž slavný valašský vládca a skvelý vojvoda Mircea Bătrân. Keď mal chlapec 6 rokov, stal sa vo valašsku kniežaťom i jeho otec, Mirceov "ľavoboček". V desiatich rokoch dal otec - knieža malého vlada do zástavy (alebo zálohy) Turkom, s ktorými tak strávil najprv 4 roky a potom ďalšie dva. (Nuž, ... vtedy neexistovali rádia a CD prehrávače ako dnes...asi aj záložne majú svoju históriu ;)) Každopádne, táto skúsenosť fatálne ovplyvnila povahu a správanie Vlada v období, keď sa sám stal valašským kniežaťom. Turci sa ho totiž snažili prevychovať na moslima, aby im raz umožnil ovládnuť dôležité valašské územie.Vlad si prvýkrát nasadil vladársku korunu koncom roka 1448, Nemal sa však o koho opriet, jeho otec aj mladší brat boli rok predtým zavraždení, takže sa musel trónu zase vzdať. Ďalších 8 rokov cestoval po svojej zemi a snažil sa znovu získať trón. Podarilo sa mu to v roku 1456 a "kráľoval" 6 rokov. Neľútostne bojoval proti Turkom. Preslávil sa zvláštnymi manierami a neobyčajnou brutalitou voči svojim nepriateľom, takže si vyslúžil prezývku Ţepeş (čítaj tepeš) alebo Impaler, teda nabodávač. Jeho obľúbeným spôsobom trestania nepriateľov bolo ich nabodávanie na kôl.
Záznamy hovoria o desiatkach tisíckach obetí. Okrem toho ich nechával zaživa stiahnuť z kože, uvariť, pribiť na kôl, zaživa pochovať, odrezať nos, uši, genitálie, či končatiny. V nabodávaní na kôl však našiel svoje najväčšie zaľúbenie. Na kole skončilo aj mnoho Transylvánskych kupcov, ktorí - podľa vladovho názoru - porušili jeho obchodné zákony. Terorizoval a plienil aj silné a bohaté ortodoxné a rímskokatolícke kostoly.
Iné pramene však tiež hovoria, že bol veľkým patriotom so silne vyvinutým zmyslom pre spravedlnosť a takto kruto trestal nielen nepriateľov, ale aj nepoctivcov a zlodejov. A voči cudzím kupcom bol vraj prísny preto, aby ochránil kupcov z valašska. Nuž, po viac ako po piatoch storočiach sa z v tom veľa ľudí už nevyzná... a ťažko povedať kde je pravda.
Prečo sa Vlad volá Dracula?Ktovie, prečo si Bram Stocker vybral ako predobraz svojho "hrdinu" práve tohto krutého Valacha, o ktorom Európa v 19. storočí takmer nič nevedela. Niektoré pramene uvádzajú, že to mohlo byť vďaka priateľstvu s cestovateľom, známym orientalistom a odborníkom na tureckú filozofiu, profesorom Hermannom Vambergerom z budapeštianskej univerzity (mimochodom, profesor sa narodilv Dunajskej Strede). Je to cekom možné. Totiž jedna z postáv románu, Dr. Abraham Van Helsink sa zmieňuje o svojom priateľovi Arminiovi - a Vamberger zomrel ako Armin Vambéry, zmenil si totiž meno.
Stocker ale použitím mena Dracula vo svojom románe narobil riadny zmätok tím, ktorí vysvetľujú pôvod postavy grófa Draculu a pôvod jeho mena. Literárna postava vznikla podľa syna (Vlad Ţepeş), ale za meno môžeme ďakovať otcovi.
Totiž krátko potom, ako Vlad Ţepeş prišiel na svet, rozhodol sa uhorský kráľ žigmund Luxemburský (syn cisára Karola I.) že otec Vlad je tým správnym človekom na valašský trón. Pozval ho do Norimbergu, kde ho prijali do tajného bratského spoločenstva korunovaných hláv, rádu Draka. Žigmund ho založil v roku 1408 a jeho hlavnou úlohou bolo brániť kresťanstvo a katolizmus proti Turkom. Vlad bol na svoje členstvo v ráde hrdý a neskôr si dokonca nechal raziť mince s okrídleným drakom. Valašskí bojovníci mu začali hovoriť Vlad Drac, najskôr ako miestny ekvivalent latinského výrazu draco, drak. V rumunčine však "drac" znamené niečo medzi čertom a diablom. Jeho syn Vlad o sebe hovoril ako o Drakovom synovi, čo v rumunčine znamené dracul. Vzhľadom k jeho krutosti sa ale priezvisko chápalo nie ako syn draka, ale ako syn diabla. Tak sa zrodil Vlad Dracul, diablov alebo dračí syn.
Legendy a mýty vs. slovo historikaAvšak zatiaľ čo pre nás je Vlad Ţepeş len predobrazom upíra, alebo krutým Draculom, ktorý mučil zvieratká (vraj už ako chlapec napichoval na tyče myši a vtáky) a sťahoval nepriateľov z kože, obluda, ktorej koníčkom bolo nabodávať ľudí na koly a ktorá sa kochala pohľadom na krv, Rumuni ho vidia aj ako vlastenca, ktorý zjednotil Valašsko a postavil sa Turkom a Maďarom. Vlad Ţepeş bol posledným valašským vojvodom, ktorý uhájil nezávislosť svojho kniežatstva na Osmanskej ríši. O jeho boji s Turkami sa rozpráva príbeh:
V roku 1462 Dracula na Turkov zaútočil a snažil sa ich vytlačiť z podunajskej nížiny. Sultán Mehmed II. reagoval inváziou do Valašska s armádou, ktorá bola trikrát väčšia ako Draculova. Ţepeş bol nútený opustiť svoje hlavné mesto, Targoviste. Spálil vlastné dediny a otrávil studne, aby turecká armáda nemala čo jesť a piť. Keď sultán dorazil k Targovisti (50 km západne od Ploiesti), naskytol sa mu desivý pohľad, ktorý história nazýva Les kolov: 20 000 tureckých zajatcov tu bolo nabodnutých na koly. Turci boli príliš šokovaní, než aby mohli pokračovať v invázii
a Dracula si pripísal víťazstvo.
Navzdory svojim zvráteným metódam si získal už u súčasnikov a u svojho ľudu rešpekt ako silný vládca dbajúci na poriadok v svojej krajine. Pre obyvateľov Valašska vytvoril prísne mravné zákony a keď ich niekto porušil, nasledoval tvrdý trest. Zlodejov a dokonca aj klamárov nabodával na kôl. Počas Ţepeşovho panovania vraj nebola vo Valašsku príliš veľká kriminalita. Nuž, ani sa nečudujem.
Aby ukázal, ako dobre jeho zákony a jeho vôľa fungujú, nechal pri verejnej studni zlatý pohár. Ktokoľvek chcel, mohol sa z neho napiť, avšak nikto ho nesmel odniesť. A ani neodniesol. Iná historka sa traduje o jeho starostlivosti o cudzích kupcov. Snažil sa ich chrániť pred okradnutím - avšak keď porušili jeho obchodné zákony, dal ich nabodnôť na kôl. Raz nechal kupec svoje peniaze cez noc vonku v presvedčení,k
že budú vďaka Draculovým metódam v bezpečí. Ibaže nikto mu ich ukradol. Išiel sa teda sťažovať k Ţepeşovi, ktorý okamžite vyhlásil, že peniaze musia byť vrátené, lebo rozborí mesto. V noci potom potajomky kupcovi peniaze vrátil a pridal jednu mincu naviac. Ráno si kupec spočítal peniaze, povedal o tom Ţepeşovi a spomenul, že má mincu naviac. Dracula odvetil, že zlodej bol chytený a bude nabodnutý na kôl. A kupec že má veľké šťatie, pretože pokiaľ by mincu naviac zamlčal a nepriznal, skončil by na kole tiež.
Ţepeş je rozpoluplná postava, čo teda aj veľké osobnosti väčšinou bývajú, a je pravda, že správy o jeho krutostiach pochádzajú predovšetkým od cudzincov.
Po stopách Draculu...alebo aké miesta sa s ním spájajú:
V dobe svojho panovania si Vlad Ţepeş nechal postaviť v Snagove na ostrovčeku uprostred jazera opevnenú hrobku. Neexistuje však žiaden dôkaz, že tu Draculu naozaj pochovali. Faktom ale je, že pri exhumácii v roku 1935 bola z hrobu vyzdvihnutá bohato oblešená mŕtvola bez hlavy. Vlad Ţepeş sa druhýkrát stal valašským vládcom na jeseň v roku 1476 a koncom decembra bol zabitý v bojoch s turkami neďaleko Bukurešti. Niekto hovorí, že ho zabil Turek prezlečený za sluhu, inde sa uvádza, že bol zabitý vlastne omylom svojimi vlastnými ľuďmi, pretože sa prezliekol za Turka aby zmiatol nepriateľov. Nuž, zmiatol...a nielen ich. Hlava bola oddelená od tela a turecký sultán ju nechal nabodnúť na kopiu a vystaviť v Istanbule ako dôkaz Ţepeşovej smrti. Nuž a telo bolo údajne pochované na tomto mieste na ostrove.
hrad Bran - nuž, tento rozprávkový zámok neďaleko od Brašova v horách riadne ťaží na turistoch skvelým marketingovým ťahom prezentujúc sa ako Draculov hrad. Avšak v celom hrade o Draculovi nie je ani zmienka. Nikdy tu nežil, dokonca ani na návšteve tu nikdy nebol. Údajne tu pobýval vo veži ako vezeň 2 noci, keď bol zajatý turkami, než ho prepravili do turecka.... Nuž, dobrý ťah, však ?
Sighisoara - v tomto meste sa nachádza rodný dom Vlada Ţepeşa, alias Draculu
Bistriţa - centrum Draculovských legiend, tu v poštovnej stanici vystúpil z vlaku Jonathan Harker a odtiaľ sa vydal tam, kam ho poslal Bram Stocker: hľadať gróga Draculu. Všetky ostatné miesta boli skôr o Vladovi Ţepeşovi - v Bistrite však už nie je ani stopy po po národnom hrdinovi Ţepeşovi, tu je všetko už len o Draculovi. Nachádza sa tu známy hostinec Zlatá koruna, v ktorom spal a jedol Jonathan Harker - a tak sa aj hostinec nesie v tomto duchu (v čase, keď bol román napísaný žiaden takýto hostinec neexistoval... vznikol práve na základe knihy...pre turistov). V tomto mestečku sa aj údajne nachádzajú trosky upírieho hradu... niekde skryté na kopci, o ktorých sa všetci miestni boja hovoriť...
Je to vlastne naša plnená kapusta. Samozrejme, receptúra sa mierne líši od regiónu k regiónu, od dverí k dverám....vlastne tak ako u nás. Väčšinou sa podáva s mamaligou (kukuričná kaša, ktorá nahrádza zemiaky, prípadne iné prílohy). Čo ma však prekvapilo je, že sarmale sa zvykne robiť nie len ako plnená kapusta, ale aj ako plnené hroznové listy. Je to síce zvonku trošku zelené, ale je to taktiež veľmi chutné.
Spomienkový koláčový puding pre pozostalých ... podáva sa na kar, 40 dní po pohrebe a potom každé tri mesiace až do prvého výročia úmrtia (alebo pohrebu).
Koláč pochádzajúci z moldavského regiónu Rumunska. Je to kysnutý koláč plnený tvarohom a slaným syrom (teda tieto dva druhy syra sú zmiešané). Napriek zvláštnej chuti slaného a sladkého zároveň je to výborná pochúťka. Postup prípravy tohto koláča som zverejnila už dávnejšie aj s fotodokumentáciou. 
Nuž, tak to je prosím pekne kukuričná kaša. Taká, ako ju zvykneme robiť aj u nás. Nám ju mamka zvyčajne podávala na spôsob krupice - teda s cukrom a poliatu roztopeným maslom. Tu mamaliga nahrádza prílohu k jedlu. Teda plne nahrádza zemiaky, ryžu alebo chlieb.
Je to tradičný sladý koláč z kysnutého cesta, s jemnou kakaovou plnkou, hrozienkami a kúskami želé.....V Rumunsku a Bulharsku sa tradične pripravuje na veľké Sviatky, teda počas Vianoc a Veľkej noci. Nie je však problém kúpiť ho v pekárni aj vo všedný deň.
